Barteková to povedala jasne: Čím je šport populárnejší, o to viac zasahuje do politiky
Šport je spoločenský fenomén, ktorého význam za uplynulé desaťročia narástol do obrovských rozmerov. Vie o tom aj slovenská strelkyňa Danka Barteková.
Milióny fanúšikov po celom svete pravidelne diskutujú o svojich obľúbených športovcoch, kluboch, preberajú výkony svojich favoritov. Vďaka svojej popularite prerástol bežnú sociálnu sféru, vzájomne sa ovplyvňuje s politickým dianím a má potenciál meniť históriu. Športová diplomacia sa tak stala dôležitou súčasťou olympijského i športového diania a medzinárodných vzťahov.
Šport spája, ale aj…
Už v antickom Grécku vznikla myšlienka „pokoja zbraní“ počas olympijských hier a tento odkaz pretrval až do súčasnosti. V uplynulých dekádach sa objavilo viacero príkladov využitia športu na zmier, či aspoň deeskaláciu napätia medzi národmi. „Šport má obrovský potenciál z hľadiska politiky. Je sledovaný, všeobecne uznávaný, rozumie mu celý svet, je to taký univerzálny jazyk. A čo je veľmi dôležité, má svoje hodnoty. Čím je šport populárnejší, o to viac sa zvyšujú aj jeho možnosti zasahovať do politiky,“ povedala slovenská strelkyňa Danka Barteková, ktorá vyštudovala medzinárodné vzťahy na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a je členka Medzinárodného olympijského výboru (MOV).
Symboly k nemu patria
Šport sa stal v minulosti veľakrát obeťou propagandy krajín, snažiacich sa vylepšiť svoj obraz vo svete, ale aj nástrojom politického nátlaku. Od počiatku sa športový svet snaží dištancovať od politického zasahovania, v minulom storočí bol však bojkot olympijských hier zo strany niektorých krajín bežným javom, najvypuklejšie na OH 1976 v Montreale, OH 1980 v Moskve a OH 1984 v Los Angeles. „Šport je založený aj na nacionalizme, sú tam štátne symboly, hymny, hrdosť zohráva dôležitú úlohu, ale šport od začiatku hlása mierovú spoluprácu medzi krajinami. Už od počiatku organizovaného športu boli snahy o politickú neutralitu, tú zakotvili až v roku 2014 rezolúciou OSN. Snahou bolo získať imunitu od zásahov štátov do športu. Na druhej strane, olympijské hnutie neváhalo využiť mierové posolstvo športu, aby sa dosiahol pokojný priebeh olympiád a účasť všetkých krajín.“
Príkladom sú dva kórejské národy
Popri snahách zneužiť šport však existuje mnoho pozitívnych príkladov, keď mierová iniciatíva dosiahla úspech. Na začiatku sedemdesiatych rokov prišlo vďaka stolnému tenistu k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou a k stretnutiu amerického prezidenta Richarda Nixona s hlavou Číny Maom Ce-tungom. Nedávnym príkladom je stretnutie prezidenta Kórejskej republiky Muna Čä-ina s Kim Jo-čong, sestrou vodcu KĽDR Kim Čong-una na ZOH 2018 v Pjongčangu. Navyše, po prvý raz sa pod piatimi kruhmi predstavil spoločný kórejský tím, keď pod unifikovanou vlajkou nastúpili hokejistky. „Kórejskí reprezentanti pochodovali na otváracom ceremoniáli už na OH 2000, 2004 a ZOH 2006 pod spoločnou vlajkou. V Pjongčangu sa to podarilo povýšiť na vyššiu úroveň. Treba povedať, že šport nebol príčina, ale prostriedok, pretože bez vôle politikov by k tomu neprišlo. Výrazne sa zaangažoval aj MOV, ktorý poskytol veľké ústupky, keď umožnil zložiť jeden hokejový tím z dvoch štátov,“ zdôraznila Barteková.
Politika sa hlási o slovo
Podľa bronzovej strelkyne z OH v Londýne má športová diplomacia potenciál zbližovať, no zároveň sa musí vyrovnávať aj s veľkými výzvami. Napriek deklarovanej neutralite a svojim morálnym hodnotám, šport stále nedokáže preklenúť všetky spory: „Politika je v MOV súčasťou dennej agendy. Neustále musí zabezpečiť, aby mali športovci umožnený vstup do krajín, kde sa konajú podujatia. Príkladom je Izrael a Palestína, ale problémy sú aj medzi iránskymi a izraelskými športovcami. Na to nadväzuje aj článok 50 olympijskej charty o apolitickosti olympijských hier, mnoho športovcov ho však ignoruje a na hrách prezentuje svoj politický postoj. Prioritou MOV sú v súčasnosti z tohto pohľadu autonómia a mierový aspekt športu. Chce využiť pozitívnu silu športu na zmiernenie napätia vo svete.“
