Čaputová rieši depresie: Nehanbite sa, že máte úzkosti v čase koronakrízy!, VIDEO
Prezidentka sa v posledných dňoch intenzívne venuje téme duševného zdravia, ktoré je v čase obáv o zdravie a domácej izolácie obzvlášť ohrozené. Odborníci radia, čo s tým.
Úzkosti a depresie sa často zľahčujú, ale je to cesta do pekla. Práve v čase sociálnych obmedzení čoraz viac ľudí trpí samotou a strachom z budúcnosti, čo sa môže negatívne odraziť na ich celkovom zdravotnom stave. Preto sa v tejto téme snaží robiť osvetu aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Mali sme sa príliš dobre…
Hlava štátu zverejnila na svojom profile na Facebooku záznam z videokonferencie, na ktorej sa zhostila úlohy moderátorky. Témou bolo duševné zdravie a spôsoby, ako sa oň starať v čase pandémie koronavírusu.
„Nie je hanbou si priznať, že to môže dopadnúť na každého z nás,“ uvádza Z. Čaputová na adresu možných depresií. Traja odborníci, ktorých na zázname spovedá, vysvetľujú, čo je za tým a ako sa o seba starať.
Psychoterapeutka Mária Krýslová hovorí, že doteraz sme sa mali na Slovensku až príliš dobre a tak mnohých úder pandémie koronavírusu tvrdo zasiahol.
„Duševné zdravie je spojené s celkovým zdravím tela. Keby sa ľudia venovali pobytu v prírode a fyzickej aktivite, tak to okamžite zlepší ich náladu,“ dodáva Krýslová. Ponúka aj ďalšie recepty na duševnú pohodu:
„Starostlivosť o seba začína už ráno so zatvorenými očami, keď môžeme meditovať… prípadne myslíme na všetko dobré, za čo môžeme byť vďační. Meditácia môže byť aj modlitba.“
Veľmi dôležité je aj naplánovať si svoj deň, hoc aj v domácej izolácii. Povinnosti a úlohy môžu vyhnať z hlavy negatívne myšlienky. „Naplánujte si cez deň aj drobnú radosť, lebo teraz sme prišli o veľa radostí.“
Kedy vyhľadať pomoc
Na týchto radách sa zhoduje aj Ľubomíra Izáková, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre psychiatriu. Upozorňuje však, že v čase stále meniacich sa protipandemických opatrení je lepšie nerobiť si dlhé plány dopredu, aby ste neboli sklamaní.
„Vyhraďte si deň na prácu, na rodinu, pre seba. Dajte si trebárs kávu s priateľmi cez videohovor. Teraz máte aj čas urobiť veci, ktoré ste dlho odkladali, napríklad upratať si doma skrine a zásuvky.“
Vyhľadať pomoc odborníka by mal človek, ktorý sa začne správať inak, prestanú ho baviť veci, ktoré mal rád, zhorší sa mu spánok, prípadne začne piť.
Ak pozorujete tieto príznaky na niekom blízkom, dôležité je pristupovať k nemu veľmi citlivo. „Neposudzujte, nekritizujte, nezľahčujte to tým, že má len pozitívne myslieť,“ hovorí Jozef Ďanovský, psychológ Linky dôvery Nezábudka.
S takým človekom je dôležité sa rozprávať, aktívne ho počúvať a spýtať sa ho, čo mu pomáha, či si ešte dokáže nejako zlepšiť svoj duševný stav sám. Ak nie, treba mu jemnou a nenásilnou cestou navrhnúť vyhľadanie odbornej pomoci.