Polícia mala prepustiť všetkých štyroch zadržaných z kauzy NASES
Polícia mala prepustiť všetkých štyroch zadržaných v súvislosti so zásahom v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES).
Informovala o tom televízia Markíza s tým, že polícia zatiaľ v kauze údajného sledovania štátnej počítačovej siete Govnet nevzniesla žiadne obvinenie.
„Aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu objasňovania a vyšetrenia veci, bližšie informácie v tejto chvíli nie je možné poskytnúť. Viac bude možné povedať, až keď to procesná situácia dovolí,“ uviedol pre TV Joj hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
Národná kriminálna agentúra zadržala v stredu (10. 6.) štyroch ľudí v prípade údajného odpočúvania a sledovania štátnej počítačovej siete Govnet.
Búrka v pohári?
V prípade policajného utorkového (9. 6.) zásahu v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) môže ísť o búrku v pohári vody a niečo, čo bolo oficiálnymi štátnymi autoritami schválené, alebo ide o vážny problém.
Vyhlásil to riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský pred stredajším rokovaním parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS. So zásahom polície v NASES sa objavujú informácie o údajnom odpočúvaní a sledovaní štátnej počítačovej siete Govnet. Pčolinský uviedol, že polícia zaistila „nejaké“ zariadenia. Znalci a polícia podľa šéfa SIS zatiaľ nevedia povedať, na čo presne mali slúžiť.
„Mohli to byť zariadenia, ktoré mali zabezpečiť ochranu pred útokmi z vonka. Mohlo však aj ísť o zariadenia, ktoré dokázali preniesť obsah, a to dátový či telefonický. Ak áno, musí sa skúmať, či na to existovalo povolenie sudcu,“ skonštatoval Pčolinský. Odmietol, že by mala byť SIS do toho zakomponovaná. Nepovedal však, či SIS o tom mala informácie.
Nepredpokladá, žeby prišla na Úrad vlády SR akási súkromná firma či jednotlivec a niečo namontovali. Ako tvrdí, nie je to technicky jednoduchá záležitosť.
„Je potrebné rozhodnutie štátnych autorít, aby sa mohlo takéto zariadenie implementovať. Čo to však robilo a načo to slúžilo, to musia povedať znalci,“ vysvetlil.
Bezpečnostná hrozba?
Otázka podľa jeho slov je, do akej miery vedúci predstavitelia vlády vedeli, že ak niečo schvaľovali, čo to robí. Šéf SIS nevedel uviesť, aký rozsiahly mohol byť únik informácií. Ako tvrdí, odpoveď na to musí dať polícia. Nemyslí si však, že by išlo o útok. Vidí za tým skôr zvláštne nastavenie vnútornej bezpečnosti na Slovensku.
„Je to absurdná bezpečnostná hrozba, pretože SR má z eurofondov alokovaných pomerne dosť peňazí na kybernetickú ochranu a ak sa peniaze nevyužívajú na to, na čo sa majú, nečudujme sa, že sa potom dejú takéto excesy,“ poznamenal Pčolinský.
Vylúčiť nemôžeme, že išlo o snahu zahraničných tajných služieb preniknúť do systému, skôr si však myslí, že mohlo ísť, naopak, o snahu zabrániť tomu, aby sa zahraničné tajné služby „napichli“ na štátnu sieť. Všetko, čo prechádzalo cez Govnet, sa podľa šéfa SIS teoreticky mohlo niekde dostať. „Či to však tie zariadenia umožňovali, neviem povedať,“ podotkol Pčolinský.