Peter uchováva spomienky na filmové príbehy. Vo svojej zbierke má parádne kúsky

Plagáty začal zbierať, keď mal asi 12 rokov. Následne nastúpil v roku 1989 na základnú vojenskú službu. Po jej ukončení sa jeho záujmy začali uberať iným smerom, začal sa zaujímať aktívne o hudbu, najmä o bicie nástroje, s kapelou hrávali aj na svadbách. No ku svojej vášni sa po rokoch Rožňavčan Peter Benedikty vrátil a vedel prečo.

Aké boli začiatky zbierania plagátov a kde vznikla vôbec táto myšlienka?

V detstve a počas dospievania som často chodil do kina, najmä do nášho bývalého rožňavského kina Partizán, neskôr premenovaného na kino Panoráma. Malo to svoju atmosféru, napríklad na film Poklad na Striebornom jazere v r. 1984 som si vystál 3 hodiny v rade na lístky. V tom čase som sníval aj o tom, že budem premietačom, čo sa mi dodnes nesplnilo. Vždy na začiatku mesiaca som chodil pozerať program kina a zároveň som obdivoval vyložené plagáty. V tom čase ich tvorili poprední československí výtvarníci, pre ktorých to bol niekedy jediný zdroj obživy, nakoľko boli z rôznych politických dôvodov nepohodlní a pri tvorbe filmových plagátov mali aspoň akú-takú slobodu. Tieto plagáty sú ich autorská tvorba, vznikali priamo v Československu, nie sú to celosvetovo distribuované plagáty hollywoodskeho typu. Autori často samotný film ani nevideli, ako podklady dostávali len niekoľko fotografií, z ktorých vytvárali rôzne koláže a text, ktorý mal byť na plagáte uvedený.

Ako sa dajú v dnešnej dobe takéto plagáty zohnať?

Plagáty som zháňal od kamarátov a spolužiakov, ktorých otcovia boli premietači, prípadne boli vedúcimi kina a podobne. Neskôr to bolo cez internetové obchody. Ale celkovo je to veľmi skromná zbierka, nejakých 100 kusov oproti iným zberateľom, ktorí ich majú tisíce :)

Nachádzajú sa vo vašej zbierke nejaké unikátne, ak áno, aké?

Najstarší plagát z mojej zbierky je z nemeckého filmu Helga a vznikol v roku 1968. Ostatné sú zo 70. a 80. rokov, veľa ich je zo sovietskych filmov, ktoré vtedy vládli našim kinám a dnes paradoxne sú tieto filmy vyhľadávané zberateľmi, keďže sú ťažko dostupné, lebo nevyšli u nás na žiadnom digitálnom médiu, existujú len na 16mm a 35mm filmových kópiách. A pokiaľ majú aj pôvodný český alebo slovenský dabing, sú to hotové zberateľské poklady. Niektoré plagáty som vytiahol priamo z kontajnera, napríklad to bol plagát k americkému filmu Dobyvatelia stratenej archy, francúzskej komédii Žandár a mimozemšťania, bulharskej komédii Dámska volenka alebo k rumunskému westernu Umelkyňa, doláre a Transylvánci.

Ktorý má pre Vás najväčšiu hodnotu?

Pre mňa boli vždy najvzácnejšie plagáty z filmov, v ktorých hrali Bud Spencer a Terence Hill. Pred 30. rokmi to boli u nás trháky, ktoré spoľahlivo vypredávali kinosály, ľudia sedávali aj na schodoch. Kto v tom čase vlastnil plagát z nejakého ich filmu, bol považovaný za „frajera“. Z dnešného hľadiska to určite nie sú filmy na Oscara, ale ja osobne si ich vždy rád pozriem. Nedávno zosnulý Bud Spencer do posledných chvíľ života komunikoval na sociálnej sieti s fanúšikmi z celého sveta a aj ja som mu poslal niekoľko fotografií svojej zbierky, za čo mi aj poďakoval, na čo som hrdý, aj keď to bola len jedna veta.

Boli tie plagáty nejaké všedné, alebo sú všetky jedinečné?

V minulosti sa k filmovým plagátom bežne dostať nedalo, slúžili len ako propagačné materiály a po odpremietaní sa spolu s filmom posielali do ďalšieho mesta. Koľko kusov bolo vyrobených, o tom prehľad nemám, ale dnes je každý pôvodný československý plagát považovaný za originál, aj v prípade, že existuje viac kusov.