RANNÁ ŠTVORKA: Pred 151 rokmi spustili prvý dopravný semafor na svete

Západ: prevažne oblačno. Najnižšie ranné teploty 2 až –1 a najvyššie denné 1 až 4 stupne C.

Stred: prevažne oblačno. Najnižšie ranné teploty 1 až –4 a najvyššie denné –1 až 3 stupne C.

Východ: prevažne oblačno. Najnižšie ranné teploty 1 až –3 a najvyššie denné –1 až 3 stupne C.

Meniny má Radúz

Mužské meno Radúz má slovanský pôvod a jeho význam je „radujúci sa“, „radostný“. S nositeľmi tohto mena sa stretávame u nás ojedinele a oslovujeme ich Radúzko, Rado, Radko.

Radúzovia, ktorí oslavujú meniny 10. decembra, sú trpezliví, šetrní a vo svojich činoch často zdržanliví. Neváhajú sa však osobne angažovať na verejných podujatiach, ak ide o prospešnú vec. Zvyčajne sa Radúzovia neusilujú súperiť so spolužiakmi, ale poctivo sa učia. Vo všeobecnosti ich priťahuje všetko, čo si vyžaduje nepretržité úsilie, napríklad v oblasti priemyslu.

Radúzovia sú oddaní, no prísni muži. Niekedy im chýba spontánnosť a intuícia. Ich tvrdohlavosť im môže narobiť nemalé problémy. Zdravie majú dobré, hoci sa im môžu vyskytnúť problémy s trávením. Preto by sa mali vyhýbať mastným a prisladkým jedlám.

Stalo sa doma

1609 – Na bratislavskom sneme za uhorského palatína zvolili Juraja Turza.

1905 – Filipovi Lenardovi (Philipp Eduard Anton von Lenard), rodákovi z Bratislavy udelili Nobelovu cenu za fyziku. Ľudsky sa skompromitoval svojimi antisemitskými útokmi a v nacistickom Nemecku pracoval na tzv. programe čistej nemeckej fyziky.

1970 – Ústredný výbor Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) prijal dokument: Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Tento dokument sa stal základom pre tzv. normalizáciu po potlačení Pražskej jari. Normalizácia znamenala pre mnohých ľudí výrazné obmedzenie ich práv.

1989 – Nežná revolúcia: Bola vymenovaná nová federálna vláda – Vláda národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Po prvý raz od roku 1948 v nej mala Komunistická strana Československa (KSČ) menšinové zastúpenie. Po vymenovaní vlády Gustáv Husák oznámil Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR) svoju rezignáciu na prezidentskú funkciu.

1999 – Slovenská republika (SR) spolu s ďalšími kandidátskymi krajinami dostala na helsinskom summite Európskej únie (EÚ) pozvánku na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

2007 – Na Slovensku bol predstavený prvý kompletný slovenský ekumenický preklad Biblie, na ktorom pracovali renomovaní odborníci z kresťanských cirkví registrovaných v Slovenskej republike (SR).

2009 – Parlament schválil vládneho kandidáta na post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha. Funkcie sa oficiálne ujal 12.1.2010. Pre­zident Slovenskej republike (SR) Andrej Kiska vymenoval 12.1.2015 Jozefa Makúcha za guvernéra NBS na ďalšie päťročné funkčné obdobie. Na tomto poste pôsobil do 31.5.2019, kedy ho vystriedal bývalý minister financií Peter Kažimír.

2015 – Konala sa protestná akcia učiteľov pod názvom Babysitting Day. Organizátorom protestu bola Iniciatíva bratislavských učiteľov (IBU). Zámerom protestnej akcie bolo pripomenúť, že mzda slovenských učiteľov sa neodvíja od trhových pravidiel a je na úrovni sumy, ktorú sú ľudia ochotní zaplatiť za opatrovanie detí.

Stalo sa vo svete

1508 – Rímsky cisár Maximilián I. a francúzsky kráľ Ľudovít XII. sa stali spojencami na základe zmluvy, ktorú podpísali v Cambrai. Cieľom ich spojenectva bolo dobyť dŕžavy Benátskej republiky.

1520 – Vo Wittenbergu Martin Luther spálil pápežskú bulu Exsurge Domine pápeža Leva X. spolu so scholastickými listinami a Kanonickým právom.

1845 – Britský priemyselník Robert Thompson získal patent na vzduchom napustené gumené pneumatiky na vozidlá.

1868 – V Londýne sprevádzkovali prvý dopravný semafor na svete.

1898 – Parížskym mierom sa skončila španielsko-americká vojna.

1901 – V Štokholme udelili prvé Nobelove ceny.

1902 – Do prevádzky uviedli prvú Asuánsku priehradu na Níle v Egypte.

1936 – Britský kráľ Eduard VIII. oznámil svoju abdikáciu a dal prednosť občianskemu životu po boku vyvolenej ženy Wallis Simpsonovej.

1948 – Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Udalosť sa pripomína ako Medzinárodný deň ľudských práv, ktorý bol vyhlásený v roku 1950.

1979 – Nobelovu cenu za mier si prevzala Matka Tereza, rádová sestra, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky, ktorá sa venovala hlavne najchudobnejším obyvateľom Indie.

1983 – Nobelovu cenu za mier udelili Lechovi Walesovi, vodcovi nezávislých poľských odborov Solidarita. V Oslo ju za neho prevzala jeho manželka Danuta Walesová. Lech Walesa nevycestoval z obavy, že mu poľské úrady nepovolia návrat do Poľska.

1996 – Vtedajší prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Nelson Mandela podpísal postapartheidnú ústavu. Ústava dôsledne znegovala všetky neprávosti páchané v časoch apartheidu a obsiahla zákonné záruky, aby sa nemohli v budúcnosti opakovať.

1998 – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu uznal bosnianskeho Chorváta Anta Furundžiju, veliteľa polovojenského oddielu, vinným zo spáchania vojnových zločinov, lebo nezabránil svojmu podriadenému, aby počas vojny v Bosne znásilnil Moslimku.

2002 – Nobelovu cenu za mier si prevzal bývalý americký prezident Jimmy Carter. Demokrat Carter bol 39. prezidentom USA v rokoch 1977–1981.

2007 – V stuttgartskej zoologickej záhrade (ZOO) sa polárnej medvedici narodilo mláďa, ktoré dostalo meno Wilbär. Išlo o najnovší prírastok medzi ľadovými medveďmi chovanými v Nemecku v zajatí po narodení populárnych medvedíkov Knuta a Flocke v berlínskej a norimberskej ZOO.

2008 – Vzácny modrý diamant s tristoročnou kráľovskou históriou predali na aukcii v Londýne za 16,4 milióna libier (takmer 19. mil. eur). Modrý wittelsbašský diamant váži 35.56 karátov a do dražby ho ponúkli po prvý raz za posledných 80 rokov. Tmavomodrý drahokam bol súčasťou vena infantky Margaréty Terézie, dcéry španielskeho kráľa Filipa IV. (1605–1665) a zdobil aj kráľovskú korunu.

2009 – Bank of America kompletne splatila vládnu pomoc vo výške 45 miliárd USD (30,47 miliar­dy eur).

2011 – Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová de Kirchnerová zložila slávnostnú prísahu na svoje druhé funkčné obdobie. Stala sa prvou ženou političkou, ktorú v Latinskej Amerike opätovne zvolili (23.10.2011) za hlavu štátu. Jej nástupcom sa v roku 2015 stal liberálny opozičný kandidát Mauricio Macri.

2012 – Predstavitelia Európskej únie (EÚ) si prevzali Nobelovu cenu za mier za presadzovanie mieru a ľudských práv v Európe počas šiestich desaťročí od skončenia ničivej druhej svetovej vojny.

2013 – Uruguaj sa stal prvou krajinou na svete, ktorá povolila pestovanie, predaj a užívanie marihuany. Tamojší Senát totiž schválil príslušný návrh zákona, ktorý predtým odobrila dolná komora parlamentu.

2014 – Pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová a indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí si v Osle (Nórsko) prevzali Nobelovu cenu za mier. Vtedy sedemnásťročnú Malálu Júsafzajovú, dovtedy najmladšiu laureátku Nobelovej ceny a Satjárthího ocenili za ich zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie.

2016 – Pri dvoch bombových útokov vo štvrti Bešiktaš v centre tureckého Istanbulu zahynulo 46 ľudí a 166 utrpelo zranenia. Zodpovednosť prevzala militantná skupina Sokoli oslobodenia Kurdistanu (TAK).

• Na juhozápade Francúzska otvorili novú repliku slávnej prehistorickej jaskyne Lascaux známej nástennými maľbami spred 18.000 rokov. Tzv. Lascaux 4 v Montignacu v kraji Dordogne otvoril vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande. Pôvodnú jaskyňu uzavreli v roku 1963. Existuje aj Lascaux 2, kde sú repliky 90 percent nástenných malieb. Existuje aj putovná expozícia malieb z jaskyne známej ako Lascaux 3.

2018 – Na konferencii OSN v marockom Marrákeši schválili zástupcovia zo 164 krajín globálny pakt o migrácii. Cieľom 34 stranového, právne nezáväzného dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.

Skladba dňa

1966 – Narodil sa Milan Špalek, Teplice, basový gitarista a spevák skupiny Kabát. Táto rocková formácia vznikla v českých Tepliciach v roku 1983. Jej zakladajúcimi členmi boli Milan Špalek a Tomáš Krulich. Neskôr sa k skupine pridali Radek Hurčík, Josef Vojtek a Ota Váňa. V tejto zostave hrajú od roku 1989 dodnes. Je zaujímavé, že začínali ako trashmetalová skupina, až neskôr sa preorientovali na rock. Odpichom pre ich úspešnú dráhu bol rok 1991, kedy vydali prvý album Má ji motorovou. Za roky 2003 a 2004 získali českého Zlatého slávika v kategórii skupiny.

V máji 2007 reprezentovali Českú republiku na piesňovej súťaži Veľká cena Eurovízie so skladbou Malá dáma. Na svojom konte majú jedenásť štúdiových albumov, ten najnovší Do pekla/Do nebe vydali 22. mája 2015, predchádzajúci desiaty s názvom Banditi di Praga vyšiel v decembri 2010. K diskografii patrí aj CD a DVD s názvom Po čertech velkej koncert, ktoré vydali v novembri 2009. Je záznamom ich koncertu na pražskom Vypichu z 12. septembra 2009, na ktorý prišlo viac ako 60 tisíc divákov. V novembri 2011 vydali DVD Kabát Banditi di Praga Turné 2011.

Koncert na Vypichu zopakovali po piatich rokoch pod názvom Po čertech velkej koncert II. 13. septembra 2014, prišlo viac ako 70 tisíc divákov. Kabát získal Zlatého slávika za roky 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 aj 2012, za rok 2013 bol druhý, za roky 2014, 2015 a 2016 opäť na prvom mieste, počet zlatých slávikov kapely sa rozrástol na jedenásť. Dvanásteho slávika za rok 2017 pre nejasnosti v hlasovaní vrátili organizátorom. V roku 2019 oslávila skupina 30 rokov, čo hrá v rovnakej zostave. K tomuto výročiu pripravila v júni koncertnú šnúru s názvom Kabát – 30 let – Po čertech velký turné, na ktorom odohrla šesť koncertov, 5. Júna vystúpili aj v Bratislave.

Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.

Foto: ilustračné