Zlatica Gregorová Rôzne

Spoznajte krásy slovenského podzemia: TOP jaskyne, ktoré vás očaria

Letné horúčavy lákajú osviežiť sa vo vode. Milovníci turistiky a obdivovatelia prírodných krás zase môžu zavítať do hôr a dolín, ktoré im poskytnú príjemné podmienky na trávenie voľných chvíľ. Okrem nich je skvelou možnosťou aj návšteva niektorej z našich jaskýň.

Ilustračný obrázok k článku Spoznajte krásy slovenského podzemia: TOP jaskyne, ktoré vás očaria
6
Galéria

Podzemné krásy skrýva celé územie Slovenska. V súčasnosti je známych 7014 jaskýň. Vznikli vďaka geologickým procesom, aj kombináciou chemických procesov, tektonických síl a atmosférického pôsobenia. Teplota v podzemí sa pohybuje od 0 ºC po 9 ºC.

Napriek tomu, že v jaskyni je nedostatok svetla a chlad, žijú tam rôzne živočíchy: troglobionty, červy, chvostoskoky, pavúkovce, mnohonôžky, hmyz, kôrovce, obojživelníky a jaskynné ryby. Podzemie je častým domovom netopierov. Vo vlhkom a tmavom prostredí sa dobre darí aj rastlinným machom.

Ponúkame vám 6 redakčných letných tipov na zaujímavé sprístupnené jaskyne, ktoré by ste mohli navštíviť.

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Nachádza sa neďaleko Tatranskej Kotliny v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier, vo vysokohorskom krasovom teréne. Vstup do jaskyne je na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške 890 m n. m., čo je asi 130 m nad hladinou riečky Biela. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, čo potvrdzujú uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Ich objav však ostal utajený.

Až v roku 1881 vnikli do jaskyne jej prví známi objavitelia Július Husz a Johan Britz. Na ďalších objavoch sa podieľali aj B. Kaltstein a I. Verbovský. Sprístupnili ju v roku 1884. Elektrické osvetlenie jaskyne zaviedli už v roku 1896, to je 12 rokov po objavení žiarovky. Z celkovej známej dĺžky 3,5 km je verejnosti sprístupnených 1 135 m, s výškovým rozdielom 112 m

Zdroj: TASR

Brestovská jaskyňa

Brestovská jaskyňa je puklinovoriečna jaskyňa a zároveň od roku 1979 aj národnou prírodnou pamiatkou v katastrálnom území obce Zuberec. Nájdete ju v nadmorskej výške 867 m n. m a je jednou z najvýznamnejších jaskýň na Orave a v Západných Tatrách. Jej dĺžka je približne 1450 m.

Jaskyňa bola objavená dávno a ľudia spôsobili zničenie časti kvapľovej výzdoby. Spolu s jaskyňou je chránené aj ochranné pásmo s výmerou 54,15 ha. Jaskyňa vznikla eróznou činnosťou Studeného potoka.

Zdroj: TASR

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj. Vstup do podzemného priestoru je výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilec a bol známy ako „Studená diera“.

Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. 6. 1870. Pre verejnosť jaskyňu sprístupnili už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.

Zdroj: TASR

Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny je kvapľová jaskyňa v Malých Karpatoch asi 2 km juhozápadne od Smoleníc. Objavili ju v roku 1929 I. Vajsábel a J. Banič. Ešte pred nimi tu v roku 1866 v rakúsko – pruskej vojne tam táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v Smolenickom krase sa pokúšali až od roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič – vynálezca padáka so synom Jánom. Podarilo sa im to až v roku 1929.

Vtedy sa I. Vajsabel a J. Banič po viacerých pokusoch prenikli do podzemia závrtovým komínom. O päť rokov neskôr, v roku 1934, sprístupnili prvých 175 m. V roku 1950 objavili J. Majko, A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku 1959 ju znovu sprístupnili. Z celkovej dĺžky 636 m je dnes pre verejnosť sprístupnený 550 m dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m n.m. v západnom svahu vrchu Driny (434 m), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami.

Zdroj: TASR

Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa je taktiež kvapľová, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri Harmanci. Nájdete ju 16 km na severo-západ od Banskej Bystrice, neďaleko obce Harmanec, na severnom svahu vrchu Kotolnica, vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.

Vstupnú časť nazývajú Izbica. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali Dóm Pagod a Riečisko (1938), Vysoký gotický dóm, Bludný dóm (1942) a priestory za Bludným dómom, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je sprístupnený okruh v dĺžke 1 020 m. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, novelizované v roku 1972, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky.

Zdroj: TASR

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza v Medzevskej pahorkatine v západnej časti Košickej kotliny. V roku 1846 sa stala prvou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Umelý vchod jaskyne je situovaný na báze masívu Jasovskej skaly vypínajúcej sa nad nivou Bodvy, a to približne v úrovni hrany jej koryta vo výške 256 m n. m.

Prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, sa nachádza vo výške 286 m. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).

Zdroj: TASR

Medzi ďalšie zaujímavé a sprístupnené slovenské jaskyne patrí aj Bystrianska, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Ochtinská aragonitová a Važecká jaskyňa a iné.

TOP jaskyne, ktoré vás očaria
6
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie