Stužková je veľkolepá udalosť mnohých generácií: Viete, komu za ňu vďačíme?

Obleky, kravaty, šaty i zmenené účesy. A to všetko v tónoch neoficiálnej študentskej hymny. Odkiaľ k nám ceremónia stužkovej slávnosti prišla?

Eliška Šándorová

Zelená stužka ako symbol mladosti, zapečatené triedne knihy, dvere tried, tablá a samotný večierok v kruhu spolužiakov, učiteľov a rodičov – stužková!

Stužkové slávnosti patria u nás medzi novšie študentské tradície, lebo rozvoj slovenských gymnázií a iných stredných škôl sa začal až po vzniku Československej republiky roku 1918.

Nápad z Banskej Štiavnice?

Začiatky „stužkovej“ pochádzajú z baníckej školy v Banskej Štiavnici, kam táto tradícia prenikla z Kutnej Hory a z Nemecka. Študenti nemeckých a maďarských gymnázií si zelenú stužku pripínali na chlopne kabátov už pred vznikom ČSR.

"Zvyk slávnostne odovzdávať zelené stužky sa zrejme prevzal z banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadémie, prvej technickej vysokej školy na svete. Dnes sa stužkové slávnosti uchovali ako najstálejšia tradícia z kedysi takého bohatého pokladu žiackych a študentských zvykov,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

Na stužkovej slávnosti sa budúcim maturantom odovzdáva zelená stužka ako symbol nádeje a mladosti. Stužková slávnosť sa chápe ako vrcholná, skutočne prestížna spoločenská udalosť.

Patrí sa vyparádiť – chlapcom ak už nie do frakov s bielymi rukavicami, tak aspoň do tmavých oblekov, v ktorých spravidla o pol roka predstúpia aj pred maturitnú komisiu.

Módna paráda i zábava

Dievčatá si neodpustia nové šaty, ušité špeciálne na túto príležitosť. Na slávnosť pozvú profesorov, rodičov, priateľov a známych. V jej úvodnej, oficiálnej časti profesori, prepásaní zelenou šerpou, dekorujú študentov zelenou stužkou. Najviac sa, pravdaže, čaká na program, ktorý trieda pripravila.

„Je to príležitosť pripomenúť veselé príhody z uplynulých školských rokov, ale aj beztrestne parodovať niekoho z profesorského zboru. Hoci opatrne, lebo čert nikdy nespí,“ hovorí o tradícii, ktorú poznajú mnohé generácia, Katarína Nádaská.

Potom nasleduje voľná tanečná zábava. V nedeľu sa študent vyspí zo slávnostnej nálady a v pondelok sa už zasa začína ukrajovať z času ostávajúceho do maturity. A zároveň do konca stredoškoláckeho života s jeho pôvabmi aj trampotami, bez ktorých to nešlo v minulosti a nejde ani dnes.

I v tomto smere ide program s dobou – najnovším hitom sú umelecko-hudobné krátke filmy resp. videá, ktoré zachytávajú únos triednej knihy. Študenti sa menia na hercov, do filmov sa často zapájajú aj odvážne triedne učiteľky.

Zdroj: TASR

Gaudeamus igitur

Tešme sa, kým sme ešte mladí – tak znie preklad latinskej študentskej piesne Gaudeamus igitur. Pôvodne bola skladba ironickou oslavou (najmä erotickou) radostí a mladosti študentského života. Melódia vznikla v 13. storočí v prostredí Boloňskej univerzity.

O zápis do Guinnessovej knihy rekordov sa v piatok 17. novembra 2006 pokúsili maturanti z Bratislavského kraja. Práve na Deň študentov sa v Inchebe uskutočnila Najväčšia slovenská stužková, na ktorej sa zúčastnilo okolo tritisíc maturantov.

Definitívnu verziu vytvoril nemecký študent teológie Christian Wilhelm Kindleben a publikoval ju v roku 1781. Verzií je mnoho a z desiatich sloh sa počas stužkovej spievajú len niektoré.

Zo sŕdc mnohých generácií študentov sa Gaudeamus igitur, hoci spievaný latinsky, nevymaže ani po desaťročiach. Veď ako roky spievame: "Radujme sa, kým sme mladí. Po radostnej mladosti príde bolestivá staroba a my skončíme v zemi…“

Ilustračné foto, TASR

Zdroj: Dnes24.sk