SVET O SLOVENSKU: Ako fungujú falošní šľachtici
Napísať si na vizitku pred meno titul barón alebo markíza a následne tak ohurovať ľudí pri predstavovaní nie je žiadny problém. Aj keď sú u nás šľachtické tituly zrušené, sankcia vám nehrozí.
Ľudí, ktorí už nevedia, ako by zvýšili svoj spoločenský status, je stále dosť. Niektorí to riešia akademickým titulom, ktorý si priamo kúpia, alebo niekomu zaplatia za vypracovanie rigoróznej práce. Ak by to niekomu stále nestačilo, teoreticky môže začať používať aj šľachtický titul. Či už na základe vlastného rodokmeňa, ktorý potvrdí, že jeho predkovia boli skutočne šľachtici, alebo len tak…
Legislatívna diera
Český portál idnes.cz priniesol rozhovor s historikom Janom Županičom, ktorý sa dlhodobo venuje skúmaniu dejín šľachtických elít v Rakúsko-Uhorsku. Vysvetľuje, že hoci v roku 1918 boli tieto tituly v rámci Československa zrušené, nikto vám nezabráni ich súkromne používať.
“Tituly nie sú povolené, ale neexistuje žiadna sankcia za ich používanie. Je to právne vákuum. Titul vám síce žiadny úrad nezapíše do občianskeho preukazu, ale keď budete mať na vizitke napísané knieža, čo mnoho falošných šľachticov aj robí, nehrozí vám žiadny právny postih,” hovorí Županič pre český portál.
Čitateľom približuje, že v minulosti boli tituly buď dedičné, alebo sa udeľovali za mimoriadne zásluhy. Ozdobiť si meno šľachtickým stavom mohli vojaci, úradníci, vedci, či podnikatelia. “Veľmi časté bolo ešte v 18. storočí oceňovanie zásluh za rozvoj priemyslu, takže titul získalo množstvo priekopníkov priemyselného pokroku,” hovorí historik.
Od 19. storočia to však už nebolo také jednoduché a oceňovala sa najmä charita: “Keď ste boli podnikateľ, tak zarábate pre seba a to štát prestalo zaujímať. Väčšina ľudí tak bola povýšená do šľachtického stavu odmenou za dobročinnosť. Investovali státisíce Korún do budovania nemocníc, kultúry, školstva a podobne. Štát na to nemal peniaze a nikto sociálnu problematiku neriešil,” uvádza Županič pre idnes.cz.
Koľko šľachticov žilo na Slovensku?
Historik približuje, že presný počet šľachtických rodín, ktoré žili na území dnešného Česka a Slovenska sa dá len odhadovať. “Len za vlády Františka Jozefa a Karla I. bolo do šľachtického stavu v Predlitavsku povýšených viac ako šesť tisíc osôb. Na území Uhorska to boli asi dve tisícky,” prezrádza Županič.
Uvažovať, do akej miery išlo o Slovákov a Maďarov nemá veľký zmysel, keďže vtedajšia šľachta sa primárne identifikovala cez príslušnosť k monarchii a panovníkovi, prípadne cirkvi. Otázka jazyka a národnosti nebola do druhej polovice 19. storočia podstatná.
O zrušení titulov sa však v rakúskej monarchii uvažovalo už v rokoch 1848 a 1849. “Dokonca sa o tom hlasovalo aj v parlamente a neprešlo to o jediný hlas,” hovorí historik. Dôvodom vraj mohlo byť Uhorsko, ktoré bolo tradične konzervatívnejšie.
Foto: ilustračné