SVET O SLOVENSKU: Židovské deti prosili v listoch prezidenta Tisa o MILOSŤ. Márne!
Americká historička objavila v Slovenskom národnom archíve stovky zúfalých listov slovenských Židov z obdobia rokov 1939 až 1944.
Svet si vo štvrtok 27. januára opäť pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a historici najďalej objavujú nové archívne dokumenty o osudoch židovského obyvateľstva počas nacistickej éry.
Televízia Al–Džazíra informuje, že americká historička Madeline Vadkerty objavila v Slovenskom národnom archíve stovky zúfalých listov slovenských Židov vtedajšiemu prezidentovi Jozefovi Tisovi.
Autori listov prosili prezidenta o výnimku z protižidovskej perzekúcie organizovanej Slovenským štátom. Väčšina z nich milosť nedostala a zahynuli v koncentračných táboroch. Listy skončili neprečítané v archívoch a príbehy ich pisateľov sa skrývali pred svetom osem desaťročí.
Najkrajší dar
„Drahý pán prezident, každú noc sa modlím za vaše zdravie. Mamka mi povedala, že keď budem poslúchať, Ježiško mi prinesie od pána prezidenta najkrajší darček,“ napísal päťročný židovský chlapček na pohľadnicu, ktorú jeho otec poslal prezidentovi spoločne so zúfalým listom.
Chlapec aj jeho rodičia konvertovali na kresťanstvo a dúfali, že im to pri žiadosti o milosť pomôže. „Najkrajším darčekom od pána prezidenta“ mala byť výnimka z uplatňovania Židovského kódexu.
Bola zamietnutá a rodinu deportovali do táborov v Nemecku. O ich ďalšom osude nebolo nič známe 80 rokov.
Strach a utrpenie
Slovensko ako bábkový štát nacistického Nemecka vystavilo vlastných židovských občanov tvrdej perzekúcii, po ktorej v roku 1942 nasledovali deportácie vyše 58-tisíc Židov.
Prezident Tiso mal právo udeliť výnimku zo Židovského kódexu. Podľa historikov podpísal približne tisíc prezidentských výnimiek, ale 95 percent žiadostí o milosť zamietol či ignoroval.
“Listy ukazujú taký strach a utrpenie, že na ne nedokážem prestať myslieť," povedala Vadkerty. Rozhodla sa preto pátrať po osude viacerých autorov, vrátane päťročného chlapca. Ukázalo sa, že prežil. Zomrel v roku 2011, ale jeho dcéra Helena žije v Prahe.
Väčšina autorov listov neprežila holokaust. „Ľudia, ktorí ich písali, ešte netušili, že o tri mesiace či o pol roka budú pre svoj pôvod zavraždení,“ dodáva Vadkerty.