Z ktorého chovu sú vajíčka pred vtáčou chrípkou v bezpečí?
Vtáčia chrípka je „nočnou morou“ každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne.
V posledných týždňoch bola v strednej Európe po takmer troch rokoch diagnostikovaná vtáčia chrípka. Pokiaľ v okolitých krajinách – v Poľsku a Maďarsku – to bolo aj vo veľkochovoch hydiny, na území Slovenska je to rovnako ako v minulosti, iba v drobnochove hydiny v domácnosti.
Nočná mora hydinárov
„Dôvodom, prečo sa vtáčia chrípka v SR neobjavila doteraz vo veľkochovoch hydiny je, že 99 % slovenských chovov hydiny je v uzatvorených halách, kde voľne žijúce vtáctvo nemá prístup. Ďalším dôvodom je tiež vysoký objem investícií vynaložený v nedávnom období slovenskými chovateľmi na rekonštrukciu fariem, vrátane najmodernejších ventilačných a klimatizačných zariadení, či veterinárny dohľad na farmách a stály veterinárny dozor na našich bitúnkoch,“ priblížil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.
Molnár zároveň zdôraznil, že chovné priestory na farmách na Slovensku sú po každom chovnom turnuse dôkladne vyčistené a dezinfikované.
„Voľne žijúce vtáctvo ku krmivu ani napájacej vode na farmách nemá prístup. Základné opatrenia proti vtáčej chrípke sa uplatňujú počas celého roka,“ ubezpečil.
Aj napriek tomu je podľa Molnára vtáčia chrípka „nočnou morou“ každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne. „Keďže sme jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, ani s inými aférami, ktoré sprevádzajú dovážanú hydinu a vajcia, slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať týchto potravín slovenského pôvodu. Práve naopak, mali by sa orientovať výhradne na slovenskú produkciu,“ podčiarkol riaditeľ ÚHS.
Ktoré vajíčka kupovať?
V prospech konzumácie slovenskej hydiny podľa neho hovorí aj fakt, že v posledných dvoch mesiacoch roku 2019 boli na Slovensku veterinárnymi kontrolórmi stiahnuté z predaja dva nevyhovujúce výrobky kuracích pŕs, v ktorých bola zistená prítomnosť salmonely a pochádzali z Poľska.
Dodal, že na Slovensku sa vtáčia chrípka aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach, kde boli sliepky infikované migrujúcimi vtákmi. A keďže práve tie sú šíriteľmi vtáčej chrípky, veľmi ohrozenými sú preto aj veľkochovy nosníc s voľným výbehom, ktoré v poslednom období propagujú najmä ochranári a zahraničné obchodné reťazce.
V týchto chovoch prichádza ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení. „Preto považujeme klietkové chovy nosníc za najbezpečnejšie,“ uzavrel riaditeľ ÚHS.
Ilustračné foto, TASR