Gemer udivuje: V Slovenskom krase je známych okolo 1350 jaskýň a priepastí

Slovenský kras vyhlásili za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973.

Peter Simon
Ilustračný obrázok k článku Gemer udivuje: V Slovenskom krase je známych okolo 1350 jaskýň a priepastí
Foto: Peter Simon / Zdroj: Dnes24.sk

Podľa slov riaditeľa Správy Národného parku (NP) a Biosférickej rezervácie Slovenský kras Jána Kilíka bolo územie 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci vedeckého programu MAB (Man and the Biosphere) – Človek a biosféra.

V Slovenskom krase, ktorý v roku 2002 vyhlásila vláda SR za NP, je známych približne 1350 jaskýň a priepastí. Z nich je pre turistov sprístupnená jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa a Krásnohorská jaskyňa. Výnimočná je podľa Kilíka Silická ľadnica – najnižšie situovaná jaskyňa (503 m n.m.) mierneho klimatického pásma s ľadovou výplňou.

Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Výmera NP Slovenský kras je 34 611,08 hektára, výmera ochranného pásma 11 741,57 hektára. Rozprestiera sa v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Územie NP pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré predstavujú jednotlivé krasové planiny.

„Na území NP je vyznačených asi 270 kilometrov turistických chodníkov. Je vybudovaných sedem náučných chodníkov s informačnými panelmi na trase, vyznačených je niekoľko cyklotrás v dĺžke do 100 kilometrov. Sú to len sezónne aktivity,“ povedal Kilík.

Pre nevhodné klimatické pomery a nevyhovujúci charakter terénu nie sú však na území Slovenského krasu vhodné podmienky pre zjazdové lyžovanie. „Nie je tu vybudované žiadne lyžiarske stredisko. Rovnako geologická stavba územia zapríčiňuje absenciu výdatných termálnych prameňov, ktoré umožňujú rozvíjať aktivity v oblasti kúpeľníctva,“ skonštatoval Kilík s tým, že územie Slovenského krasu nie je turistami navštevované vo veľkom počte.

„Príčin je viacero, ale medzi niektoré z nich môžeme zaradiť napríklad rozľahlosť územia. Je problematické sa vrátiť späť do východiskového miesta, ďalej nevyhovujúca doprava verejnými prostriedkami, zlá infraštruktúra, nedostatočne vybudované služby, hlavne ubytovanie a stravovanie,“ tvrdí Kilík.

Z ostatných športových aktivít je výnimkou zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolené skalolezectvo v Národnej prírodnej rezervácii Zádielska tiesňava a lietanie na závesných a padákových klzákoch.

Starosta Štítnika Ladislav Belányi vidí pozitíva toho, že obec leží v NP, z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, ako aj krajšieho prírodného prostredia pre miestnych obyvateľov. „Ako negatívum možno vnímať to, že tu platia určité obmedzenia pri ťažbe drevnej hmoty z hľadiska ochrany, čo možno z dlhodobého hľadiska vnímať ako pozitívum,“ uviedol Belányi.

„To, že sme súčasťou NP, nám prináša skôr negatíva. Nemôže sa tu stavať žiadna fabrika ani nič iné. Lesy nám prekvalifikovali na chránené vtáčie územie, tak sme prišli o podielové dane. Ročne to predstavovalo 7000 eur. Je to krásna turistická obec, ale žiť z turizmu je veľmi ťažké. Nemáme takú kúpnu silu, nechodí sem toľko turistov,“ povedal starosta obce Hrušov v Rožňavskom okrese Gabriel Parti.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame