Jej prvé dve strofy pozná každý: Nad Tatrou sa blýska vznikla pred 175 rokmi
Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče, vznikla pred 175 rokmi 5. marca 1844 hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska ako reakcia proti prudkému maďarizačnému náporu a likvidačnému postupu proti slovenským študentom a Ľudovítovi Štúrovi.
Pôvodná verzia piesne má 6 strof, jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR).
Text piesne sa pripisuje slovenskému vlastencovi a národovcovi, spisovateľovi a básnikovi Jankovi Matúškovi. Napísal ho na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu. Toto rozhodnutie prijal konvent vo februári 1844.
Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy len 18 študentov.
V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Pauliny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis našej hymny v pozostalosti Viliama Paulinyho Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch.
Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v „meruôsmom roku“ 1848. Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú – Kde domov můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a slovenskú – Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou šiestich rokov trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939–1945) bola súčasťou československej hymny až do 31. decembra 1992 t.j. počas trvania spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) 1. januára 1993 sa prvé dve slohy stali súčasťou štátnej hymny SR podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
Text „zastavme sa bratia“ bol zmenený na „zastavme ich bratia“. Konečnú podobu dal hymne hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.
Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.
Foto: ilustračné