SVET O SLOVENSKU: Takto písali v USA o Nežnej revolúcii v roku 1989

Udalosti v revolučnom Československu v roku 1989 doslova hltali médiá aj verejnosť v západnom svete. Dnes24 nahliadol do dvoch vydaní prestížneho amerického týždenníka Time z novembra a decembra 1989. Niektoré vtedajšie úvahy sú doslova mrazivé.

Nezadržateľná vlna

Článok v novembrovom vydaní Time z roku 1989 má veľavravný titulok: „Nezadržateľná vlna“. Venuje sa dianiu vo viacerých európskych krajinách, ako je Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko a Rumunsko, ktoré prežívali pád komunistického režimu.

„V Československu vyšlo do ulíc viac ako 15-tisíc ľudí minulý týždeň. Bol to najväčší protest za posledné desaťročia,“ píše Time s neskrývaným nadšením.

V pasáži o Československu je cítiť silné porovnávanie revolučného diania s udalosťami z Pražskej jari v roku 1968. Oslovení ľudia z Československa však uvádzajú, že aktuálna situácia je priaznivejšia. „Teraz vieme, že môžeme vyhrať. Toto sa nedá zastaviť,“ cituje Time disidenta Karla Srpa.

Strach z vojny

Mnoho politikov i ľudí na Západe v tom čase pochybovalo o úspechu revolučných snáh vo východnej Európe. Niektorí pred nimi dokonca varovali. Dobre to dosvedčujú publikované názory čitateľov Time z toho obdobia.

„Zmeny vo východnej Európe sú historické, ale nebezpečné,“ píše jeden z čitateľov na stránkach Time.

Vysvetľuje, že ak Gorbačov neuspeje v Sovietskom zväze, môže ho nahradiť tvrdý komunistický diktátor. Nový líder by mohol byť menej ústretový voči túžbam po slobode a súčasná eufória môže rýchlo vyprchať.

„Akýkoľvek pokus Sovietov zakročiť proti východným Nemcom, Poliakom či Maďarom by mohol viesť k ďalšej svetovej vojne.“

Vývoj udalostí koncom roka 1989 bol síce rýchly, ale mnohí pochybovali o jeho výsledku. „Takže Moskva necháva východoeurópske krajiny ísť si svojou vlastnou cestou? Uverím tomu až vtedy, keď uvidím krajiny ako Lotyšsko, Litva a Estónsko, ako získajú vytúženú nezávislosť,“ uviedol ďalší z čitateľov.

Kadiaľ ísť?

Time vysvetľuje, že Gorbačov dal komunistom v Československu jasne vedieť, že do diania v ich krajine nebude zasahovať. Súdruhovia zostali osamotení a začali sa štiepiť ich názory, ako vyriešiť krízovú situáciu.

„Kedysi jednotný komunistický režim sa rozdvojil na dve krídla s rozličnými názormi na politické reformy,“ uvádza Time.

Premiér Ladislav Adamec vyhlásil, že krajina potrebuje politické reformy, aby ešte viac napredovala. Dodal, že štát sa dá riadiť len v situácii, keď ľudia dôverujú vláde.

To bolo v priamom rozpore s doktrínou Miloša Jakeša, ktorý zdôrazňoval význam chlebových tém, teda adekvátneho bývania, jedla a ošatenia. „Tieto materiálne vymoženosti utlmia vôľu ľudí po politickej liberalizácii.“

Lenže nestalo sa tak a ľudia na námestiach volali po slobodných voľbách, ľudských právach a demokracii. „Ľudia dosiahli svoj základný cieľ za osem dní. Miloš Jakeš a zvyšných 13 členov komunistického politbyra hromadne odstúpili,“ dodáva Time v decembrovom vydaní z roku 1989.