Syd Barrett, legenda Pink Floyd: O odvrátenej strane života i Mesiaca

Zdroj: YouTube.com

Koncert skupiny Pink Floyd v Golden Circle v Štokholme bol jedným z posledných plnohodnotných vystúpení Syda Barretta, zakladateľa a vtedajšieho lídra skupiny.

Je september 1967, s blížiacim sa večerom Štokholm očakáva jeden úžasný a dodnes zlomový okamžik hudobnej histórie. V Golden Circle sa chystá odohrať skupina Pink Floyd kultový koncert, ktorý bude jeden z posledných pre ich vtedajšieho lídra.

Ako sa rodil psych folk

Tento koncert vedený zakladateľom skupiny Sydom Barrettom sa odohral predvečer uvedenia ich debutového albumu „The Piper at the Gates of Dawn“ do USA. Z vystúpenia sa zachovala takmer 50 minútová nahrávka.

Z návštevy Štokholmu pochádza aj interview so Sydom, v ktorom prvýkrát vysvetľuje, že pôvod názvu skupiny Pink Floyd vytvorili z mien dvoch pomerne neznámych bluesových spevákov Pinka Andersona a Floyda Councila.

Je prelomový vstup skupiny Pink Floyd do vôd alternatívneho, psychadelického rocku sezónna záležitosť alebo niečo, čo sa naveky zapíše do hudobnej histórie?

Je to neuveriteľný projekt, ktorý v tých časoch dokázal nevídané. Hudba pre „náročných“ je počúvaná širokými masami a začína valcovať rebríčky hitparád a predajov.

Odvrátená strana…

V roku 1973 vytvorila skupina v slávnom nahrávacom štúdiu v Londýne Abbey Road Studios nemenej slávny album „Dark Side of the Moon“ (Odvrátená strana Mesiaca), ktorý je do dnešného dňa 11. najpredáva­nejším albumom hudobnej histórie.

V tejto dobe už skupina fungovala bez svojho pôvodného frontmana Syda Barretta, ktorý je pokladaný za stvoriteľa skupiny a otca myšlienky vytvorenia alternatívneho, psychadelické­ho rocku.

Vytvoril cestu po ktorej sa skupina vydala a nasledujúce desaťročia žala obrovské úspechy po celom svete. Prečo pri tom nebol Syd? Prečo sa netešil zo svetového úspechu skupiny, ktorú vytvoril? Odpoveď je vcelku jednoduchá a zároveň o to zdrvujúcejšia: Žil odvrátenú stranu života…

Život vo farbách

Narodil sa v Cambrige (Spojené kráľovstvo) pod vlastným menom Roger Keith Barrett v rodine zámožnej strednej vrstvy. Jeho otec Arthur bol univerzitným patológom a spolu s manželkou Winfred povzbudzovali mladého Rogera v jeho muzikantských záujmoch a aktivitách. Ochotne mu dovoľovali, aby so svojimi skupinami skúšal v obývačke.

Roger svoje umelecké nadanie vyjadroval aj prostredníctvom maľovania obrazov. Tesne po smrti svojho otca, keď mal 12 rokov, začal študovať výtvarné umenie na Cambridge. Prezývku Syd začal používať ako 14-ročný, keď bol inšpirovaný menom džezového bubeníka z Cambridge Sida Barretata.

V roku 1965 sa Syd pripojil ku skupine hudobníkov (Roger Waters, Richard Wright, Nick Mason, Chris Dennis), ktorí vystupovali pod názvom The Tea Set. Keď zistili, že v Cambridge koncertuje skupina pod rovnakým názvom, zmenili si meno na Pink Floyd Sound (skrátene Pink Floyd).

Tajomný a mystický

Syd sa stal svetovou hviezdou, ktorá očarila fanúšikov. Tí na každom koncerte obdivovali jeho mystickú osobnosť a úžasný hudobný talent.

Medzi jeho obdivovateľmi boli aj hudobné esá ako Paul McCartney a David Bowie. Ten ho obdivoval za jeho schopnosť vytvoriť kompozíciu „svetla a tmy“, prechádzať z popových melódií do bizarných orchestrálnych interpretácií, ktoré sa postupne natiahli až do rockových polôh.

V tom čase začal byť pozývaný na mnoho večierkov. Jeho obdivovatelia chceli byť v jeho prítomnosti a preto, keď začal s experimentovaním s drogami, tak sa snažili mu ich zaobstarávať.

Experimenty s drogami, hlavne s LSD, považoval Syd za niečo, čo mu pomáha v jeho tvorbe a dodáva mu inšpiráciu. Postupne sa konzumácia drog zvyšovala, čo sa začalo podpisovať pod jeho zhoršujúci sa zdravotný stav. Jeho správanie začínalo byť nepredvídateľné. K drogám sa pridružila schizofrénia a totálny rozpad jeho osobnosti.

Na snímke list jedného zo zakladateľov skupiny Pink Floyd, zosnulého gitaristu Syda Barretta priateľke Jenny Spiresovej.

Článok pokračuje pod fotografiou.

Temná stránka života

Z muža plného energie a plánov sa stala troska trpiaca halucináciami, bludmi a uzatváraním sa do seba. Členovia skupiny si s hrôzou spomínajú na jeden zásadný okamžik: Raz im Syd oznámil, že odchádza na predĺžený víkend s kamarátmi. „…a vrátil sa úplne iná osobnosť, úplne iný človek,“ poznamenal Richard Wright, klávesista skupiny vo svojich pamätiach.

V tomto čase už nespoznával priateľov, na koncertoch len stál a pozeral do jedného miesta, absolútne nedokázal rozpoznať, kde sa nachádza.

Jeho vystupovanie na koncertoch bolo úplne zbytočné, keďže ich „prehral“ hraním len jedného akordu až do úplného rozladenia gitary.

Napriek úpornej snahy kapely dostať situáciu do normálu bolo čím ďalej, tým viac jasné, že Barrett zažil v dôsledku užívania drog úplný rozpad osobnosti a ochorel na schizofréniu. Kapela sa rozhodla povolať Barrettovho priateľa zo školy Davida Gilmoura, ktorý Syda hudobne nahradil.

Tým sa éra Syda Barretta ako člena skupiny Pink Floyd skončila. Po tejto udalosti sa neskôr už márne pokúšal preraziť sólovými projektami. Dožil v ústraní, kde sa snažil minimalizovať symptómy a utrpenie prameniace zo svojho ochorenia a zomrel v roku 2006 vo veku 60 rokov.

Sláva bez drog

Aj tento príbeh upozorňuje na to, že drogy sú cesta na dno. Ale ako poznamenal Sydov nástupca David Gilmour v spomienkach na kamaráta: "Tieto veci v súvislosti s drogami sa stávajú často hlavne mladým. Mnohým ľuďom drogy zruinovali život, vytrhli ich z ich životov, záujmov a od svojich rodín.“

Stratou talentovaného hudobníka prišli fanúšikovia o ďalšie skvosty jeho potenciálnej tvorby. Syd nielen o slávu, úspech, prácu, ktorú miloval, ale hlavne o zdravie a život…