Vlk, zákony, hormóny a Červená čiapočka

BARDEJOV. Počet ulovených vlkov na Slovensku rok čo rok klesá. Trofej vlka je ale pre poľovníkov stále vytúžená a prestížna záležitosť, pre ochranárov a biológov zbytočná a iracionálna. Diskurz „Loviť či neloviť?“ sa pomaly ale isto otáča v prospech ochrany tohto vzácneho druhu. Vlk je prirodzený predátor, ktorý na to, aby prežil, loví jelene, diviaky, či srny. Pre túto svoju základnú vlastnosť a obyčajný ľudský strach sa stal jednou z najprenasle­dovanejších šeliem na svete a z väčšiny Európy vymizol už v 19. storočí. Väčšie, životaschopné populácie zostali iba na Balkáne, v Rumunsku, Ukrajine, Poľsku a na Slovensku.

Chránený

V Európe je Vlk dravý (Canis lupus lupus) celoročne všeobecne chráneným druhom. Podľa dostupných údajov ochranárov žije v súčasnosti na Slovensku do 350 vlkov. Odhady poľovníkov sú ale niekoľkonásobne vyššie, až 2-tisíc kusov. Na Slovensku jeho lov a ochranu upravujú vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva (Zákon o poľovníctve) a životného prostredia (Zákon o ochrane prírody a krajiny).

V určených poľovných revíroch je od roku 2012 ma ministerskú výnimku možné vlka loviť od 1. novembra do 15. januára podľa kvóty určenej ministerstvom pôdohospodárstva na poľovnícku sezónu. V minulej sezóne 2016/2017 bola napríklad stanovená kvóta 70 kusov, z ktorých poľovníci zastrelili 48 vzácnych zvierat. V sezóne 2012/13 bola kvóta 130 kusov a ulovilo sa paradoxne až 150 vlkov, v rokoch 2013/14 bola kvóta 80 zvierat a počet ulovených vlkov klesol na 27. V sezóne 2014/15 sa ulovilo celkovo 56 vlkov, kvóta bola stanovená na 80 kusov a v sezóne 2015/16 po odsúhlasenej kvóte 90 kusov, zabili poľovníci 23 Vlkov dravých.

Obmedzenia

Vlka je možné loviť výlučne individuálnym spôsobom (zákaz spoločných poľovačiek) a z kvóty boli vyňaté niektoré poľovné revíry európskeho významu s predmetom ochrany vlka. Navyše na mieste zastrelenia sa musí vykonať vizuálna obhliadka, odber vzorky a zápis pracovníkom Štátnej ochrany prírody. Všeobecne je Vlk dravý aj na Slovensku celoročne chránený a je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami. Celoročne je bez výnimky chránený v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach a územiach Slovenský kras, Kysuce, Horná Orava, Pieniny, TANAP, Východné Karpaty a Poloniny a ich ochranného pásma. V okresoch Bardejov a Svidník sa táto ochrana týka katastrálneho územia obcí Becherov, Cigeľka, Frička, Gaboltov, Gerlachov, Hrabské, Hutka, Chmeľová, Kurov, Lenartov, Malcov, Nižná Polianka, Ondavka, Petrová, Regetovka, Snakov, Stebnícka Huta, Stebník, Varadka, Vyšná Polianka, Nižný Tvarožec a Vyšný Tvarožec, Kečkovce, Roztoky a Vyšný Mirošov.

Všeobecne je Vlk dravý aj na Slovensku celoročne chránený a je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami.

Hormóny

Vlk sa neloví pre mäso a dosť ťažko sa strieľa. Jeho lov je iba prestížna záležitosť. Jednoducho kto ho má na stene je macher. O nič iné neide.

Podľa riaditeľa Slovenskej poľovníckej komory Imricha Šubu je lov vlka súčasť poľovníckeho manažmentu veľkých šeliem a má svoje opodstatnenie. „Napríklad medvede na Slovensku dlhé roky ignorujeme, stratili úplne plachosť voči ľudskej populácii,“ tvrdí Šuba. (medveď je celoročne prísne chránený – pozn. autora). Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK to vidí inak. „Vlk sa neloví pre mäso a dosť ťažko sa strieľa. Jeho lov je iba prestížna záležitosť. Jednoducho kto ho má na stene je macher. O nič iné neide."

Lukáč tvrdí, že poľovníci navyše neradi strieľajú vlka načierno, pretože chcú mať trofej legálne, aby sa ňou mohli pochváliť a aby ju mohli ukázať na výstave. Jediný problém je kultúrny. Poľovníctvo je v podstate kultúrna záležitosť a je daná našimi dejinami, keď muži skutočne museli byť lovcami a zabezpečovať obživu pre rodiny. Ten čas zmizol, ale pud zostal. Vlk sa dnes už loví iba pre tento pud,“ vysvetľuje Lukáč. Práve preto, že povaha strieľania vlka nemá podľa Lukáča racionálnu, ale emocionálnu podstatu sa proti tomu len veľmi ťažko bojuje. „Hormóny sú hormóny,“ dodáva ochranár.

Sanitár lesa

Podľa niektorých zoológov a lesohospodárov vlk prináša štátu dokonca ekonomické bonusy. Tým, že loví najmä hendikepovanú a chorú korisť likviduje napríklad mor ošípaných, besnotu a znižuje aj škody na lesných porastoch spôsobené premnoženou raticovou zverou. Jozef Fekete zo salaša v Kučíne pri Bardejove robí baču a pastiera už 36 rokov. S vlkmi sa pri svojej práci stretával často.

„Za svoj život som ich videl desiatky, zastrelených aj živých. Vlk na človeka neútočí, iba ak by bol chorý alebo besný. Je to inteligentné zviera. V lese je ako zverolekár, ako ďateľ na strome. Na druhej strane, keď sa dostane do košiara, zadusí aj desať alebo dvadsať oviec, neuspokojí sa iba s jednou. Aj tadeto vlci pravidelne prechádzajú, hore po hrebeni. Posledný krát nám potrhali šesť oviec asi pred siedmimi rokmi. Aj minule som tu na poli jedného videl, sedel a pozoroval salaš,“ spomína pastier.

Červená čiapočka

„Nie je známy ani jeden v modernej histórii písomne evidovaný záznam, dokladujúci smrť spôsobenú napadnutím vlkom. Na rozdiel od prípadov nepozorných strelcov, ktorým padne na Slovensku každoročne za obeť niekoľko ľudí,“ vysvetľuje Juraj Lukáč.

Ochranári tvrdia, že jediná písomne doložená obeť vlka je Červená čiapočka. Vlci nemajú dôvod na človeka útočiť, pretože v našich lesoch majú dostatok potravy a to paradoxne najviac v zime, keď raticová zver nemá šancu vlčej svorke v hlbokom snehu uniknúť. „Nie je známy ani jeden v modernej histórii písomne evidovaný záznam, dokladujúci smrť spôsobenú napadnutím vlkom. Na rozdiel od prípadov nepozorných strelcov, ktorým padne na Slovensku každoročne za obeť niekoľko ľudí,“ vysvetľuje Juraj Lukáč.„Akýkoľvek odstrel vlkov nemá biologické ani žiadne iné opodstatnenie, pretože vlk neohrozuje zdravie a život človeka a škody na hospodárskych zvieratách sa dajú eliminovať veľmi jednoduchými prostriedkami,“ dodáva lesoochranár.

Žiť v pokoji

Zoológ a gréckokatolícky kňaz Jozef Voskár sa výskumu vlka na východnom Slovensku venoval viac ako dvadsať rokov. Je presvedčený, že domáce zvieratá vlk neloví štandardnou, jemu vlastnou technikou a ak má stádo dobrého, bdelého pastiera a vhodné plemená psov, ako je napríklad slovenský čuvač, vlk ho nikdy nenapadne. „Aj ekologické zákony sú zákony božie. Ak do nich človek nezasahuje, tak fungujú perfektne. Všade kde sú predátori ako vlci, sú aj zdravé populácie raticovej zveri. Poľovnícka vášeň je niekedy až niečo hrozné, na druhej strane som rád, že už aj mladí ľudia začínajú chápať, že ekosystém je niečo úžasné,“ prezradil Voskár.

„Viete, prírodné vedy s teológiou úžasne korešpondujú. O vlkovi som zistil, že je to úžasné a inteligentné zviera a v našom ekosystéme je nezastupiteľný. A človek potrebuje byť verný skutočným ľudským hodnotám a nedať sa zmanipulovať ponukami tohto konzumného životného štýlu, ktorý sa u nás tak veľmi rozmáha. Žiť s každým v pokoji.“