Zo Slovenska

ZLOMOVÉ okamihy NEŽNEJ revolúcie: K rozhorčeniu prispela FÁMA o zabitom študentovi

Silnejúce masové protesty vyústili v novembri 1989 do generálneho štrajku. Čo im však pred 34 rokmi predchádzalo?

Ilustračný obrázok k článku ZLOMOVÉ okamihy NEŽNEJ revolúcie: K rozhorčeniu prispela FÁMA o zabitom študentovi
14
Galéria
Zdroj: TASR

Fáma o študentovi

Zhromaždenie na počesť Opletala a ďalších obetí nacistického teroru v roku 1989 sa konalo v období silnejúcich verejných vystúpení proti komunistickej totalite. Samotní organizátori uviedli v pozvánke: „Nechceme len pietne spomínať na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich účastníci obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne ohrozené…“

Akcia sa začala popoludní v areáli Univerzity Karlovej na pražskom Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu. Potom sa však sprievod vydal neplánovane do centra Prahy. Tisícky účastníkov zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu.

Tu bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu, začali ich zatýkať a surovo biť.

Počas zásahu bolo zranených takmer 600 ľudí. Keď sa správy o ňom rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. K rozhorčeniu prispela fáma, že bol počas policajnej akcie zabitý študent Martin Šmíd, keďže svedkovia videli ležať na zemi bezvládne telo. V skutočnosti išlo o príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka, ktorý podľa záverov vyšetrovacej komisie pri potýčke skolaboval.

Generálny štrajk

V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe Občanské fórum. Najvyšší komunistický predstaviteľ Miloš Jakeš 24. novembra odstúpil. V ten istý deň tiež Slovenská televízia odvysielala prvú televíznu diskusiu so zástupcami študentov aj protagonistami občianskych zhromaždení Milanom Kňažkom a Jánom Budajom.

Silnejúce masové protesty vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. O dva dni Komunistická strana Československa zrušila svoj mocenský monopol – federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Zároveň predstavitelia vznikajúcej opozície rokovali so zástupcami komunistickej moci. Po prvom neúspešnom pokuse vymenovať vládny kabinet s účasťou nestraníkov napokon 10. decembra prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom a odstúpil z funkcie.

Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za československého prezidenta Václava Havla.

Ďalšie aktuálne správy

Unikátne fotografie: Nežná revolúcia
14
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM