Bardejovský Sparťan: Prekážkový bežec Tomáš Koščuško

Existujú tri hlavné druhy pretekov Spartan Race. Sprint, Super a Beast. Tomáš Koščuško, 23-ročný šudent druhého ročníka ekonómie na Technickej univerzite v Košiciach je jedným z nich. Za dva roky odbehol sedemnásť pretekov.

Čo je „Spartan Race“?

Sparťan Race je forma športu, kde nielen beháte, ale aj prekonávate prekážky. A hlavne je to v prírode. Beží sa po kopcoch, po potoku, v zime či v lete. Vznikol pred siedmimi rokmi v Amerike, na Slovensko prišiel v roku 2013. My – teda Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko sme súčasťou Sparťana v centrálnej Európe, kde sú spoločné preteky a súťaže. Pred dvoma týždňami bol napríklad beh tu neďaleko, v poľskej Krynici.

Ako ste sa k tomu dostali?

Rok som pracoval v Anglicku v sklade a keďže som tam bol sám a mal som veľa voľného času, začal som behať a stanovil som si svoj prvý cieľ – zabehnúť polmaratón, 21 kilometrov. Chcel som ísť na Košický maratón, no nakoniec som sa tam kvôli zraneniu nedostal. Kamarát mi povedal, že existuje Spartan Race. Prehovoril ma, aby sme išli na zimné preteky Sparťana do Svitu. Existujú viaceré druhy prekážkových sparťanských behov, toto bola najkratšia súťaž. Existujú v podstate až štyri verzie – Sprint, Super, Beast a Ultra Beast. Šprintová verzia, alebo Sprint má vždy viac ako 5 kilometrov a viac ako 15 prekážok. Super má viac ako 12 km a 25 prekážok, Beast s minimálne 20 km a 30 prekážkami a Ultra Beast má viac ako 42 kilometrov a 60 prekážok. Ak nezdoláte prekážku, robíte 30 tzv. „angličákov“ – t.j. klik na zemi s drepom, následným výskokom a tliesknutím. Keď odbehnete za jeden rok jeden Šprint, Super aj Beast pretek, dostávate tretinkové medaily, ktoré si skladáte dohromady. Kategórie bežcov sú tri – elitní bežci, poloprofesionáli a kategória „open“, kde môže bežať každý kto sa prihlási.

Ako to funguje? Platí sa aj nejaké štartovné?

Na začiatku sezóny zverejnia organizátori zoznam pretekov, kde a kedy sa budú konať. Potom sa už môžete registrovať. Samozrejme na každý beh sa platí štartovné od 30 do 100 eur, podľa toho kedy sa zaregistrujete. Ak chcete vidieť ako to celé funguje, môžete sa prihlásiť ako dobrovoľník a pomôcť s organizáciou. Navyše sa tým dajú získať body, ktorými sa dá zaplatiť štartovné.

Ako dopadol váš prvý Sparťan?

Januári 2016. Bol to jeden z prvých zimných pretekov, verzia Sprint. O päť minút som predbehol kamoša. Keď som dobehol do cieľa, bola mi zima, žalúdok sa mi triasol, bol som vyčerpaný, ale mal som z toho celého veľmi dobrý pocit. A hneď som to chcel vyskúšať znova. Ďalší Sparťan, verzia Beast, bol hneď v marci na Donovaloch. Aj keď som preskočil kategóriu Super, zvládol som to za 4,5 hodiny. Dnes je už okrem Spartan Race, veľa organizátorov, ktorí robia rôzne iné prekážkové behy. Tak som sa postupne začal zoznamovať aj s ostatnými. Medzitým som odbehol aj tri ďalšie sparťanské súťaže. Ďalšou veľkou výzvou bol prvý Ultra Beast v Európe, vo Vechci, v septembri minulého roku.

Maratón s prekážkami.

Áno, 48 kilometrov a viac ako 60 prekážok. Robil som 270 angličákov, veľké prevýšenie. Bolo to úžasné. Z 1500 bežcov, ktorí prišli do cieľa, som skončil na 743. mieste. Aj keď bol môj čas hrozný, trvalo mi to 10 hodín, 50 minút a 53 sekúnd, víťaz to dal za 5 hodín a 31 minút. Ale bol som veľmi rád, že som vo výsledkovej listine skončil niekde v polovici. Samozrejme pri takomto preteku dopĺňate vodu aj živiny, niečo máte so sebou a sú tam aj dve tzv. komfortné, oddychové zóny. Také depona posilnenie a oddych.

Cítili ste rozdiel oproti polmaratónu predtým?

Veľmi veľký. Vynaložíte omnoho viac energie, máte viac prestávok, dopĺňate oveľa viac tekutín aj energie a sem tam je to už do kopca taká turistika, kde často aj kráčate. Po tomto Ultra Beast-e som si ešte zabehol ďalšie tri preteky, potom som si dal oddych a začal som sa pripravovať na ďalšiu, tohtoročnú sezónu. Tá prvá, minuloročná bola taká zoznamovacia, skúšobná, no v rámci nej som odbehol 14 pretekov.

Ako sa pripravujete?

Beh, posilovňa a plávanie. Celú zimu som naozaj poctivo trénoval po kopcoch v okolí Bardejova. Mihaľov, Kalvária, Kríž, Kúpele, Magura. Samozrejme v kopcoch sa behá inak ako po rovine. Musíte byť viac opatrnejší a mať aj špeciálnu obuv. Pravidelne som posiloval, plával, cvičil som aj jógu. Samozrejme regenerácia, sauna, masáže, relax.

Rok 2017?

Prvý beh v tomto roku bol opäť zimný Sprint vo Svite vo februári. Na takmer identickej trati ako pred rokom, len o 300 metrov dlhšej. Zabehol som ju o 20 minút lepšie. Plus sme ako Sparťanská košická skupina vyhrali tímovú súťaž. Takže prvé preteky dopadli veľmi dobre. Tešil som sa, že zimná príprava stála za to a že tento rok bude dobrý a viac profesionálnejší. Ale nie je.

Prečo?

Trikrát po sebe som sa zranil. Práve teraz si liečim tretie zranenie. Najprv som si poškodil sval pri lopatke, potom prišla vírusová choroba a mesiac som marodoval. Nakoniec som si ešte na inom prekážkovom behu na jednej z prekážok natrhol sval na ruke. No aj tak som sa prihlásil a 15. júla išiel na svoj druhý Ultra Beast do Valčianskej doliny. Prakticky nepripravený. Prekvapujúco som ale skončil oveľa lepšie ako na tom minuloročnom. Teraz to bolo „iba“ 44 kilometrov, ale viac ako 3-tisíc metrov prevýšenia a viac ako 90 prekážok. Bolo to hlavne psychicky náročné. Odvtedy oddychujem.

Na čo pri takomto behu myslíte?

Konkrétne na tomto poslednom Ultra behu prišla kríza na 30. kilometri. Myslel som si, že už som na konci so silami. Že to už nedám a skončím. Pri behu máte navyše dva limity. Prvý je, že do 6-tich hodín musíte byť na 26. kilometri, druhý, že kilometer pred cieľom musíte byť do jedenástich hodín. Bežal som v tandeme s kamarátkou, ťahal som ju, aby sme stihli prvý limit. Z druhého limitu som začal byť už trochu nervózny, musel som sa od nej oddeliť a zrýchliť. Pri jednej z prekážok na lane som navyše spadol na iného bežca podomnou a robil som veľa angličákov. Následne sa mi vybili GPS hodinky. Pamätám si, že pri zdolávaní ďalšiehio kopca som sa asi pol hodinu rozprával sám so sebou, snažil sa prekonať krízu a namotivovať, aby som beh dokončil.

A podarilo sa.

Hej, potom sme išli cez vodu a jazero, osviežilo ma to. Nakoniec som to stihol a súťaž dokončil za 10 hodín a 32 minút. Takže som bol o 18 minút rýchlejší ako minule. Dvakrát som zatiaľ zdolal maratónsku hranicu. Doteraz som celkovo absolvoval 17 pretekov.

Ďalšie sparťanské plány?

Teraz oddychujem a regenerujem. Buď ešte tento rok stihnem nejaké preteky, alebo sa budem pripravovať na ďalšiu sezónu, ktorú by som chcel konečne poriadne „odpáliť“, oveľa viac ako túto. Možno aj nájsť nejakých sponzorov. To ale záleží od výkonov. Zatiaľ to je o tom, že ma to baví, že z toho mám radosť a že každý ďalší „Sparťan“ je pre mňa nová výzva.

Najbližší beh?

Keď sa ruka vylieči a budem zdravý, sparťanský Šprint na Kubínskej holi v septembri. A rozmýšľal som aj nad založením spoločnej tréningovej skupiny v Bardejove. Vždy sa lepšie trénuje a beží s niekým ako samému.

Čo vám dáva beh?

Veľmi ma to baví a je to vždy veľká výzva. Keď 4–5 hodín behám v lese, som voľný a som len sám so sebou. Vyčistí vám to hlavu. Jednoducho to treba vyskúšať a uvidíte.