Keď pero vládne počítačom a písacím strojom. Ako je na tom kronika vášho mesta?
Kroniky miest a obcí sú akýmsi denníkom. Zachytávajú to, čo by inak mohlo zostať zabudnuté. Nie každá samospráva chce však vymeniť ozdobné písmo za počítačovú grafiku.
Zažltnuté stránky mestských aj dedinských kroník sú pokladom najmä pre historikov. "Pri písaní monografií obcí je veľkou výhodou, ak mala obec vlastnú kroniku už v 18. storočí a kronikári do nej pravidelne zaznamenávali dianie v obci,“ vysvetľuje historička Katarína Nádaská.
Odborníkom to umožňuje poznať napríklad národnostné zloženie danej lokality. „Kronika je tiež zdrojom nesmierne cenných informácií o hospodárení v obci, o jej spoločenskom, kultúrnom a sociálnom živote,“ dodáva Nádaská.
Ako dnes mestá a obce zaznamenávajú vlastnú súčasnosť pre budúce generácie?
Dominuje písané písmo
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nedávno urobilo prieskum, ktorý mapuje spracovávanie obecných kroník. Zapojilo sa doň 312 náhodne vybraných samospráv, kde žije takmer 700-tisíc ľudí z približne päť a polmiliónového Slovenska.
Z ankety vyplynulo, že slovenské mestá a dediny oceňujú význam kroník, čo dokazujú aj formou ich spracovávania. Takmer 86 percent miest a obcí píše kroniku písaným písmom. Čosi vyše viac ako desatina samospráv uprednostňuje počítač. Písací stroj nepoužíva ani percento obcí – presne 0,4 percenta vyťukáva svoju históriu na stroji. Medzi našimi mestami a dedinami sa dokonca nájdu aj také, ktoré vlastný „príbeh“ prácne dokumentujú napríklad ústrižkami z novín.
Obecnú kroniku v jazyku národnostnej menšiny vedie 7,7 percenta samospráv.
Niektoré obce vedú kroniku ručne a zároveň ju píšu aj na počítači. Ocenia to najmä tí, ktorí si môžu vyhľadať potrebné údaje o meste či dedine bez zapožičania originálu.
„Ak správne pochopíme význam a miesto obecnej kroniky z hľadiska budúcnosti, potom ju dokážeme aj kvalitne tvoriť. Ide o pravdivú históriu miest a obcí, z ktorej budú čerpať nielen historici, ale i budúce generácie. Platí, keď chceš rozvíjať mesto, obec, poznaj svoju históriu a uchovávaj ju,“ vysvetľuje šéf ZMOS-u Michal Sýkora.
Topoľčianska kniha minulosti
K písanému písmu sa hlásia aj Topoľčany, ktoré aj v informačnom veku vedú kroniku v klasickej forme. "Na Mestskom úrade máme najstaršiu kroniku písanú v roku 1970, kedy sa pravdepodobne založila táto tradícia. Začína prvou kapitolou, konkrétne rokmi 1949 – 1953 a pokračuje až po rok 1971. Druhá kniha Kroniky pokračuje rokmi 1972 – 1992. Posledná kniha zaznamenáva udalosti od roku 1993 až po súčasnosť,“ približuje Martin Drgoňa z Mestského úradu Topoľčany.
Zaznamenávanie minulosti je zároveň odkazom do budúcnosti. "Bez starých kroník by sme dnes ťažko zrekonštruovali život na Slovensku, preto má písanie kroniky, či už v papierovej alebo elektronickej podobe, svoje nezastupiteľné miesto pre budúce generácie,“ uzatvára Nádaská.
Foto: ilustračné