Miroslav Potoma: V Bardejove ma objavili dvaja Francúzi

BARDEJOV. Priznám sa, veľa toho o súčasnom výtvarnom umení neviem. O insitnom ešte menej. Preto ma potešilo, keď moje pozvanie na rozhovor prijal náš známy insitný umelec Miroslav Potoma a pre Bardejovský reportér prezradil niečo viac o sebe, ako aj o tomto druhu výtvarného umenia. Narodil sa v roku 1962, žije v Stročíne neďaleko Svidníka, a maľuje od mala. Keď som sa ho opýtala, či talent zdedil po mame alebo otcovi, len sa usmial, že rodičia nikdy nemaľovali, mali iné povinnosti. Na poli a okolo domu, tak vlastne ani nevie, po kom svoj výnimočný talent zdedil. Napriek tomu, že sa nedostal na umeleckú priemyslovku, na maľovanie nezanevrel. A urobil dobre. Jeho špecifické kompozície, množstvo postavičiek, žiarivá farebnosť a radosť vyvierajúca z jeho tvorby, robia z jeho insitných obrázkov malé skvosty, ktoré sú už známe aj ďaleko za hranicami nášho regiónu.

Čo je vlastne to insitné umenie?

Insitné, alebo naivné umenie sí ako osobitú oblasť umeleckej aktivity začala začiatkom 20. storočia všímať vo Francúzsku umelecká avantgarda. Naivní umelci boli tiež označovaní ako laickí, sviatoční maliari, maliari prostého, čistého srdca. Čo sa týka motívov, oživujem spomienky na detstvo na dedine, každodenný život na nej, čaro významných sviatkov, zvykov a tradícií.

Prečo práve insitné maľovanie?

Dlhšiu dobu som sa hľadal, snažil sa byť moderný, robil grafiku, pastely či iné kompozície, venoval spom sa aj krajinárskej tvorbe. Cítil som však, že to stále nie je ono a tak som sa začal vracať do detstva, kde som dospel k insitnej tvorbe a začal sa presviedčať, že práve tá mi sedí. Tvoril som srdcom, tak ako som to cítil. Kritika moju tvorbu prezentuje ako charakteristický prúd slovenského insitného umenia.

Získali ste veľa ocenení, nielen doma, ale i vo svete.

Od roku 1986, kedy som sa vrátil z Košíc opäť do rodnej obce Stročín, som sa zapájal do rôznych súťaží, od okresných kôl, cez krajské až k celoslovenským a zahraničným, kde som získal niekoľko ocenení. Všetky si veľmi vážim a mám z nich úprimnú radosť. Zvlášť ma však potešilo ocenenie na Bienále insitného umenia a art brut, Poľsko – slovenského pohraničia Edwarda Sutora, organizovaného združením Euroregionu ,,Tatry“ v Novom Targu, kde som získal prvé miesto, no a to mi ešte viac otvorilo dvere na rôzne výstavy a stretnutia v zahraničí.

A potom ste dobyli Francúzsko.

To bola tiež veľmi milá skúsenosť. Pohľadnice s mojimi obrazmi objavili v bardejovskom ÚĽUV-e dvaja Francúzi, ktorým sa moja tvorba zapáčila natoľko, že ma vyhľadali u mňa doma a pozvali do francúzskeho Vernevil Sur Avre na celosvetovú výstavu insitných umelcov. Bolo tam 140 výtvarníkov z celého sveta, ktorí prezentovali svoju tvorbu, dokopy okolo 2000 diel. Ja som bol jediný Slovák. Bola to pre mňa ohromná skúsenosť a veľká česť reprezentovať takýmto spôsobom našu krajinu.

Ste pravidelným účastníkom rôznych plenérov, môžete bližšie priblížiť čitateľom tieto podujatia?

Zúčastnil som sa rôznych plenérov, v poslednej dobe už medzinárodných, doma aj v zahraničí, kde sa stretnú umelci v meste či krajine, v ktorej tvoria, vymieňajú si skúsenosti a naberajú ďalšiu inšpiráciu. A práve plenér INSITA 2005 v Humennom, kedy som ešte maľoval z každého rožku trošku rozhodol, že som sa začal zaoberať čisto len insitnou tvorbou. Pravidelne som pozývaný na medzinárodné plenéry, festivaly a rôzne súťaže insitného umenia. Je pravda, že u nás na Slovensku to stále nie je tak rozšírené ako vo svete.

Akú techniku používate pri vašej tvorbe?

Pri svojej tvorbe používam prevažne olejové farby, ktoré nanášam na plátno, drevo aj sklo.

Odkiaľ čerpáte námety a inšpiráciu?

Námety čerpám z detstva aj z mladosti. Ale stále navštevujem aj skanzeny a chalúpky, napríklad svidnícky skanzen, humenský a bardejovský. Z každého niečo zachytím a potom už len do toho vložím postavičky a nejaký dej, ktorý sa na plátne odohráva. Na plátne často zobrazujem nielen folklór, ale aj kresťanské motívy.

V ktorých krajinách ste už vystavovali?

Okrem Slovenska aj v Čechách, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Izraeli, naposledy v Moskve a v auguste som pozvaný do Srbska. Moje diela si však mohli pozrieť aj v USA, kde vychádza pre krajanov tam žijúcich časopis Slovakia, v ktorom sú pravidelne uverejňované moje obrázky.

Aké plány máte do budúcna vo vašej tvorbe?

Hlavne aby zdravie slúžilo a mohol som naďalej tvoriť a rozdávať radosť svojimi obrázkami nielen doma, ale aj v zahraničí a šíriť tak prostredníctvom mojej tvorby do sveta našu krásnu slovenskú kultúru i umenie.