ODLUKA cirkvi od štátu?! Liberáli pichli do osieho hniezda, Matovič kričí o najprízemnejších pudoch!
Liberáli nadhodili tému vyriešenia odluky cirkvi od štátu. Premiér Matovič už aj kričí o najprízemnejších pudoch. V hre je však veľa peňazí.
Všetko to spustil facebookový status poslanca SaS Miroslava Žiaka, ktorý nadhodil pichľavú otázku – nedali by sa milióny eur, ktoré idú na platy duchovných, využiť zmysluplnejšie?
Najmä v čase ekonomickej koronakrízy sa to ateistom môže zdať logické. V prevažne konzervatívnej vládnej koalícii to však spustilo búrku.
Plaťte si to sami!
Poslanec SaS Miroslav Žiak otvoril tému “zásadnej odluky cirkvi od štátu” na sociálnej sieti. Poukázal najmä na fakt, že štát podporuje duchovných sumou 52 miliónov eur ročne.
“Myslím, že viacerí budú zdieľať rovnaký názor, že táto enormná suma peňazí by sa dala využiť oveľa lepšie, a pre nás ateistov, aj zmysluplnejšie,” uviedol liberálny poslanec.
Dodal, že rešpektuje vierovyznanie každého človeka, ale nevidí dôvod, prečo by sa na cirkevné obrady mali skladať aj ľudia, ktorí do kostola nechodia.
Preto naznačuje, že veriaci by mali financovať cirkev z vlastného vrecka. V tejto súvislosti sa často hovorí o odvádzaní určitého podielu zo zaplatených daní. Je to stará debata, ktorá sa na Slovensku riešila už viackrát, ale vždy neúspešne.
Tvrdá reakcia
Premiér Igor Matovič ako veriaci človek zareagoval na tieto slová veľmi ostro. Uviedol, že je to “najhorší možný spôsob, ako začať poctivú diskusiu o takejto citlivej otázke.”
Podľa premiéra Matoviča označila SaS “akúkoľvek cirkev za de facto príživníkov” a vyzerá to, “akoby nešlo o odluku samotnú, ale o prvoplánovaný marketing využívajúci najprízemnejšie pudy.”
Do liberálov sa hneď obuli aj zvyšné koaličné strany, ktoré sú tiež nastavené viac konzervatívne. Predseda Sme rodina Boris Kollár obvinil SaS, že sa správa “rovnako populisticky ako ĽSNS, len to berie z opačného konca.”
Veronika Remišová ako šéfka Za ľudí zvolila miernejší jazyk, ale SaS pripomenula, že odluka cirkvi od štátu “nepatrí medzi témy, ktoré trápia súčasné Slovensko” a táto téma nebola ani v programovom vyhlásení vlády.
Nie je to téma dňa
Otvárať v tejto dobe otázku odluku cirkvi od štátu nie je namieste. Je o tom presvedčený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý vychádza aj z faktu, že v roku 2019 prišlo k novele zákona o financovaní cirkví, pričom išlo o široký konsenzus.
„Musíme si tiež uvedomiť, že tradičné cirkvi majú v našej spoločnosti historicky dané miesto a patria ku kultúrnej identite Slovenska. Rovnako tak je potrebné vnímať aj kultúrne dedičstvo, ktoré predstavujú sakrálne objekty, o ktoré je povinnosťou štátu sa postarať,“ zdôraznil Krajniak.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vníma, že podobná diskusia má miesto v demokratickej krajine, nie je však témou dňa.
Podobne zmýšľa minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). „V tomto volebnom období je prioritou rekonštrukcia štátu a návrat dôvery občanov v štát,“ zdôraznil.
Netají však zároveň, že je stúpencom nezávislej cirkvi od štátu, podporuje systém asignovaných daní. Poukazuje na to, že v zahraničí tento systém funguje a pomáha tvoriť dobre financovanú a na politike nezávislú cirkev.
Veľké peniaze
Faktom zostáva, že v programovom vyhlásení vlády nie je ani úprava zákona o interrupciách a predsa koaličným lídrom, s výnimkou SaS, táto téma v parlamente neprekážala.
Ak by si liberáli aj konzervatívci opäť prečítali programové vyhlásenie vlády, našli by tam argumenty pre obe strany. Uvádza sa v ňom, že “vláda SR rešpektuje spoločenský význam cirkví” a zároveň zabezpečí “vecný dialóg o postavení cirkví a ich financovaní.” Vecný a seriózny dialóg sa však určite nevedie na sociálnej sieti.
Česi sú už v tomto smere oveľa ďalej a ich príklad ukazuje, že odluka cirkvi od štátu môže byť poriadne drahá záležitosť. Najprv treba totiž doriešiť reštitúcie cirkevných majetkov, čo potvrdilo aj slovenské ministerstvo kultúry.
Česká vláda už v roku 2012 schválila zákon, podľa ktorého vráti cirkvám majetok za zhruba 75 miliárd korún a následne im ešte vyplatí 59 miliárd korún v priebehu nasledujúcich 30 rokov.
Ako sa budú českým cirkvám vracať majetky, ktoré im vzali komunisti, štát im bude zároveň znižovať príspevky na platy duchovných. Úplné odstrihnutie cirkvi od štátnej pokladnice tak má nastať v roku 2030 a posledné majetkové náhrady majú dostať v roku 2043.
Koľko by takéto majetkové vyrovnanie s cirkvami stálo na Slovensku, nie je známe. Veľkú časť nehnuteľností už cirkvi dostali späť v rokoch 1993 až 2005 a bola to najmä pôda, lesy a hospodárske budovy.
Je tu ešte jedna zásadná prekážka – Slovensko má uzatvorenú Vatikánsku zmluvu, ktorá úplnú odluku cirkvi od štátu neumožňuje.