Razia odhalila nelegálny hazard v mestách, kde rušia legálne herne
Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) zaistil minulý mesiac pri celoslovenskej razii 54 nelegálnych herných zariadení.
Prístroje, ktoré sa netvária ako hazard
V rámci akcie boli zaistené najmä takzvané ťažbomaty a kvízomaty. Často ide o prístroje umiestnené v pohostinstvách, kde sa nesmú výherné prístroje prevádzkovať vôbec. Niektorí prevádzkovatelia sa však snažia zákon obísť inštaláciou zariadení, ktoré na prvý pohľad ako hazardná hra nemusia vyzerať. Ako však vysvetľuje ÚRHH, „ťažbomat je zariadenie, ktoré sa tvári, že slúži na ťaženie kryptomien, kvízomat zase ako vedomostná hra. V oboch prípadoch hra realizovaná na týchto zariadeniach napĺňa znaky hazardnej hry.“
Najviac sa im darí tam, kde ich zakázali
„Najviac zariadení bolo podľa úradu zaistených v Bratislavskom samosprávnom kraji, konkrétne až polovica z celého územia SR,“ uviedla pre TASR hovorkyňa ÚRHH Lívia Kramárová. Okrem toho bolo zaistených aj sedem zariadení v Nitrianskom kraji, kde ich už nachádzajú pri každej razii, dokonca na tých istých miestach odkiaľ ich už predným zhabali. Nelegálne herné zariadenia sa teda vyskytli najmä v mestách, ktoré nedávno pristúpili k sprísneniu či priamo zákazu hazardných hier na svojom území. „Vôbec nás neprekvapuje, že najväčšie problémy majú práve tie mestá, z ktorých legálnych prevádzkovateľov vyhnali. Neuvedomelo a krátkozrako zakázali legálne herne a dnes bojujú s čiernymi automatmi. Mohli komunikovať a hľadať riešenia s riadnymi podnikateľmi v oblasti hazardných hier, takto si na územie mesta vpustili kriminálne skupiny. Nitra a jej okolie sú ukážkové príklady následkov, pred ktorými sme dôrazne varovali aj primátora Hattasa,“ uviedla Dominika Hlobenová (Lukáčová), hovorkyňa Asociácie zábavy a hier.
Nie je to prvý prípad
Aktuálna akcia mierená proti nelegálnemu hazardu pritom tento rok nebola jedinou, ide už o druhú raziu úradu za uplynulé štyri mesiace. V máji tohto roku Úrad pre reguláciu hazardných hier zaistil dokopy 36 nelegálnych zariadení, z toho iba vo Vrábloch, v Nitre, v Galante a v Trnave bolo odhalených až 21 kvízomatov bez licencie.
Dopady na bežného občana
Asociácia zábavy a hier dlhodobo upozorňuje na možné nepriaznivé následky plošného zákazu hazardných hier na území miest a obcí. „Samosprávy tak nielen prichádzajú o dôležité finančné prostriedky, ktoré by im pomohli čeliť súčasnej kríze, ale tiež nezmyselne dávajú priestor mafii, ktorá tak či tak na ich pôdu hazard prinesie, no neplatí žiadne dane ani odvody, a už vôbec nechráni tých najzraniteľnejších,“ podotýka Dominika Hlobenová (Lukáčová) a pripomína, že pred vstupom do každej legálnej herne sa hráč musí preukázať občianskym preukazom a v prípade zaradenia do Registra vylúčených hráčov mu vstup nie je umožnený. Ide napríklad o poberateľov sociálnych dávok, neplatičov výživného či patologických hráčov. Môžu sem byť zaradení aj študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium.
Čo sa týka daní a ďalších poplatkov, ktoré kamenné herne odvádzajú, okrem pokladníc miest a obcí sa navyše cez Ministerstvo financií dostanú aj do rozpočtov rôznych organizácií. Väčšina týchto financií síce smeruje na podporu športu, no ministerstvo je pomerne štedré aj k občianskym združeniam či cirkvi. „O všetky tieto dotácie môže nepremyslený a zbrklý zákaz hazardu občanov pripraviť,“ uzatvára Dominika Hlobenová (Lukáčová) a namiesto reštrikcií, ktoré by mali za následok podporu nelegálneho hazardu, vyzýva predstaviteľov samospráv na konštruktívny dialóg a hľadanie spoločného rozumného riešenia otázky hazardu na území miest a obcí.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy