Vrátili sme synagógu svetu

BARDEJOV. Cena bola udelená za jedinečný a citlivý prístup k zachovaniu židovského dedičstva na Slovensku. Rekonštrukcia Synagógy v Bardejove je prvým krokom k revitalizácii židovskej štvrte, ktorá by mala slúžiť ako miesto pripomenutia si židovskej minulosti a spoločnosti, ktorá zahynula.

Projekt upriamuje veľkú pozornosť na históriu a starostlivosť o renováciu pôvodných artefaktov. Najdôležitejším prvkom projektu je však obnova ducha tohto miesta. Návrat genia loci je hmatateľný a napĺňa hlavný odkaz jeho zakladateľov z roku 1863: „Nech je táto budova vždy svätyňou!“ Andrzej Marcin Bulanda (poľský architekt, člen medzinárodnej poroty CE•ZA•AR 2017).

O prestížnej cene, ktorú Stará synagóga získala v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov, sme sa porozprávali s dvoma autormi jej obnovy, architektom Jánom Krchom (60) a reštaurátorom Petrom Gombošom (48).

Ako ste sa dostali do nominácií na CE•ZA•AR-a?

JK: Boli sme oslovení, aby sme sa do súťaže prihlásili, na základe článku, ktorý o synagóge vyšiel v časopise Arch. Už samotná nominácia do tejto súťaže je ocenenie. Nominácie vyberá a súťaž vyhodnocuje medzinárodná komisia.

PG: V našej kategórii boli nominované tri realizácie, okrem bardejovskej bola nominovaná aj synagóga v Lučenci a meštiansky dom v Trnave. Celý proces ja taký, že komisia na základe prísnych kritérií súťaže vyberie nominácie, osloví nominovaných a potom, už na mieste, prebieha prezentácia práce, zber dát a informácií a tak ďalej.

Návrat genia loci je hmatateľný a napĺňa hlavný odkaz jeho zakladateľov z roku 1863

Čo cena znamená pre vás osobne?

JK: Jednoducho sa tomu veľmi teším. Najmä kvôli tomu, že to je architektonická cena, prestížne ocenenie našej práce od kolegov architektov. Aj preto, že sme nejakým maličkým dielom prispeli k šíreniu osvety v architektúre.

PG: Veľká pocta a pocit zadosťučinenia, o to viac, že je to mimo toho nášho, poviem reštaurátorského, prostredia a uznanie od partnerskej, architektonickej komory. To je naozaj veľká satisfakcia.

Ste s dielom spokojní? Urobili by ste niečo inak, ak by ste to robili ešte raz?

JK: Takáto realizácia je vždy otázkou veľkých kompromisov medzi všetkými zainteresovanými stranami, hlavne ale s reštaurátormi. Na jednej strane, v čo najväčšej časti zachovať originálne časti, na strane druhej, kvôli rôznym technickým a iným problémom sa dohodnúť na kvalitných kompromisných riešeniach.

PG: To je veľmi chúlostivá otázka. Najväčší problém boli realizačné termíny, keby tie bolo možné ovplyvniť… . Grantové systémy majú jednoducho najaké termíny čerpania, no na druhej strane existujú stravby, ktoré by si žiadali dlhší čas na realizáciu. Tento objekt bol dosť zničený, steny a omietky boli kontaminované hnojivami, ktoré tu v minulosti skladovali, takže technologické procesy pri reštaurovaní, by si vyžadovali dlhší čas. Ešte aj teraz keď prídete dovnútra, vidíte, že tá stavba stále žije, že steny stále vysychajú.

Môže takáto cena pomôcť naštartovať turistický ruch v meste?

JK: Zásadnou vecou je, že synagóga je po reštaurovaní konsolidovaná, dá sa využívať a môže začať postupný proces, ktorého výsledkom by malo byť, že ju ľudia budú užívať, navštevovať a že sa tu budú robiť rôzne akcie a podujatia.

PG: Určite je to motivačné a zároveň je to satisfakcia aj pre vlastníka (Ústredný zväz židovských naboženských obcí – pozn. autora), pretože vidí, že celá tá aktivita a úsilie, ktoré smerovalo k záchrane objektu, bolo aj spoločensky ocenené a pozitívne ohodnotené. A zároveň to môže byť motivačné aj pre iných vlaastníkov, ktorí si myslia, že staré veci sú už stratené, že sa im dá stále pomôcť.

Ako sa takáto stavba po reštaurovaní udržiava?

JK: Dnes veľmi progresívny a preferovaný prístup k pamiatkam je ich preventívna ochrana. Spočíva v tom, že celý objekt je potrebné priebežne udržiavať, odstraňovať drobné poruchy, udržiavať strechu a robiť bežné drobné zásahy, skôr ako sa niečo poškodí.

PG: Na začiatku každého devastačného procesu je malé poškodenie a pokiaľ sa mu nevenuje pozornosť, prechádza do progresu. Gro je práve tá údržba, samozrejme nič nie je večné. V reštaurátorskej praxi sa už dnes stretávame s takzvaným „re-reštaurovaním“. To znamená že proces má byť reverzibilný a v prípade, ak príde iný odborný názor, naše doplnky by mali byť odstrániteľné. To znamená, že nemôžeme používať nejaké „večné“ materiály, a to sa v zásade vylučuje s nejakou prehnanou životnosťou.

A čo hovorí k prestížnej cene jeden z „duchovných“ otcov jej obnovy Pavol Hudák?

„K oceneniu by som chcel poznamenať len jednu vec. Okrem jedinečnosti architektonického a reštaurátorského riešenia, skvelého myšlienkového spracovania aj odborného prevedenia, je cena aj potvrdením hodnôt, ktoré táto stavba predstavuje a ktoré boli dlhé desaťročia zabudnuté.“

„Stavba ukazuje Bardejovčanom, akým prínosom sa môže stať dobre zrekonštruovaná stará budova. Je to objekt, ktorý má svoju históriu, dejiny a príbeh. Vážim si preto postoj Bardejovčanov, ktorí vytvorili spoločenskú objednávku, aby sa do rekonštrukcie takéhoto jedinečného priestoru išlo.

„A treba oceniť aj postoj bardejovskej radnice, ktorá chce židovské suburbium vrátiť späť do života mesta. Ukázalo sa, a to je veľmi dôležité, že tu sú aj iné kvalitné architektonické ateliéry a štúdiá, ktoré dokážu odviesť vysoko profesionálnu prácu, akú vie oceniť aj medzinárodná komisia.“

„O Starej synagóge a bardejovskom Židovskom suburbiu sa dnes hovorí nielen v odborných kruhoch. Návštevníci, ktorí sem v poslednej dobe prichádzajú, ich vnínajú ako obrovský klenot.“