Ilustračný obrázok k článku Zaradili sme SPIATOČKU?! Slovensko sa vyspelým krajinám približuje čoraz POMALŠIE
Zdroj: Dnes24.sk

Zaradili sme SPIATOČKU?! Slovensko sa vyspelým krajinám približuje čoraz POMALŠIE

Ekonomická výkonnosť Slovenska za posledné desaťročie stále klesá. Výstrahou by mala byť aj pokrivkávajúca kvalita mladších zamestnancov.

Zo Slovenska
Zo Slovenska

Zaradili sme SPIATOČKU?! Slovensko sa vyspelým krajinám približuje čoraz POMALŠIE

Ekonomická výkonnosť Slovenska za posledné desaťročie stále klesá. Výstrahou by mala byť aj pokrivkávajúca kvalita mladších zamestnancov.

Ilustračný obrázok k článku Zaradili sme SPIATOČKU?! Slovensko sa vyspelým krajinám približuje čoraz POMALŠIE
Zdroj: Dnes24.sk

Na Slovensku pracuje príliš málo ľudí, čo znižuje ekonomickú výkonnosť krajiny, ako aj kvalitu života ľudí. Uviedol to v stredu riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Valachy pri predstavení analýzy IFP, podľa ktorej Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ.

Pracuje málo Slovákov

Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa analýzy IFP nízka kvalita inštitúcií, trh práce s nízkym počtom pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania.

„Ukázalo sa, že na Slovensku pracuje málo ľudí. Keď sa porovnáme s Nemeckom a chceli by sme dosiahnuť jeho úroveň zamestnanosti, tak by sme na trh práce potrebovali dostať približne pol milióna ľudí,“ spresnil Valachy.

Upozornil, že nízka domáca zamestnanosť vysvetľuje veľkú časť ekonomického zaostávania krajiny v porovnaní s Nemeckom. To platí napriek v súčasnosti stále pozitívnej demografii, keďže podiel ľudí v dôchodkovom veku je zatiaľ jeden z najnižších v EÚ.

Výzvou podľa neho zostáva vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, ale aj slabé výsledky na trhu práce ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, nízky podiel pracujúcich matiek s malými deťmi a ľudí vo veku 60 až 69 rokov. Nízka miera domácej zamestnanosti vedie k nízkym príjmom domácností, a teda aj k nízkemu materiálnemu bohatstvu a k nízkym verejným príjmom z daní.

Prečítajte si tiež

Výstraha do budúcnosti

Podčiarkol, že na druhej strane nízka zamestnanosť je kompenzovaná vysokým priemerným počtom odpracovaných hodín, čo je dôsledkom najmä nízkeho využívania skrátených pracovných úväzkov. Ich slabá využiteľnosť predstavuje významnú bariéru práve pre demografické skupiny s nízkou účasťou na trhu práce, ako matky s malými deťmi a ľudia v dôchodkovom veku.

Významným zdrojom zaostávania je podľa Valachyho kvalita ľudského kapitálu. „Medzinárodné testovania však naznačujú, že relatívne uspokojivú kvalitu ľudského kapitálu dosahujeme najmä vďaka populácii 40– a viacročných. Pri mladších vekových kohortách začína Slovensko výraznejšie zaostávať, čo je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť negatívny trend poklesu kvality ľudského kapitálu, pozorovaný napríklad aj v medzinárodných testovaniach, o pár rokov bude nízka úroveň zručností hlavnou príčinou ekonomického zaostávania,“ dodal riaditeľ IFP.

Hrozí ďalší pokles

Z najnovšej analýzy IFP Ministerstva financií SR s názvom Reformný kompas slovenskej ekonomiky vyplýva, že Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ.

„Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu priemeru o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli úroveň 8 až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych reforiem hrozí, že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj naďalej,“ uviedli v analýze analytici IFP.

IFP vo svojej analýze definuje tri najväčšie výzvy pre ekonomickú konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť (inštitúcie), trh práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýza ako najväčšie výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné

Ďalšie zaujímavé čítanie

Zdroj: TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín