Ilustračný obrázok k článku Štát chce zaviesť minimálne poistné: Je to LIKVIDAČNÉ a nezmysel, kritizuje Jozef Mihál
Zdroj: TASR/Ivan Majerský

Štát chce zaviesť minimálne poistné: Je to LIKVIDAČNÉ a nezmysel, kritizuje Jozef Mihál

Minimálny vymeriavací základ by sa mal po novom zaviesť aj u zamestnancov, a to vo výške minimálnej mzdy.

ELA Správy Zo Slovenska
ELA Správy Zo Slovenska

Štát chce zaviesť minimálne poistné: Je to LIKVIDAČNÉ a nezmysel, kritizuje Jozef Mihál

Minimálny vymeriavací základ by sa mal po novom zaviesť aj u zamestnancov, a to vo výške minimálnej mzdy.

Ilustračný obrázok k článku Štát chce zaviesť minimálne poistné: Je to LIKVIDAČNÉ a nezmysel, kritizuje Jozef Mihál
Zdroj: TASR/Ivan Majerský

Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Jej účinnosť navrhuje od 1. januára 2023. Súkromné zdravotné poisťovne Union a Dôvera vnímajú navrhovanú zmenu pozitívne, rovnako aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP).

Bič na špekulantov?

Ministerstvo podotklo, že aktuálne existuje minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nezamestnaných, zatiaľ čo zamestnancovi stačí akýkoľvek úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatenej sumy. Podľa rezortu preto dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov.

„Tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie,“ priblížilo ministerstvo s tým, že ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu. „Čo je pre rok 2022 suma 79,31 eura mesačne,“ doplnil rezort.

Podľa Mihála je to nezmysel

Exministrovi práce, odborníkovi na dane a odvody Jozefovi Mihálovi sa takýto nápad nepáči. „Bude to likvidačné pre všetkých, čo reálne pracujú na kratšie úväzky alebo dohody a ide pre nich o jediný zdroj príjmu,“ argumentuje Mihál.

Podľa neho by mali spozornieť aj obecné a mestské samosprávy, zásadne vyššie zdravotné odvody budú zo svojich skromných odmien platiť aj poslanci v obciach a mestách, ak nemajú iné zamestnanie.

Minimálne zdravotné odvody budú musieť platiť aj konatelia či spoločníci eseročiek. „To by bolo možno správne a je jednoduché systém nastaviť tak, aby sa minimálny základ týkal len konateľov a spoločníkov. Otázkou však zostáva, aký má zmysel pre pár eur vybratých naviac na zdravotných odvodoch, šikanovať ľudí, ktorí vedú firmy, zamestnávajú ľudí a na rôznych iných daniach, odvodoch a poplatkoch odvádzajú do štátneho rozpočtu nemalé sumy,“ reaguje daňový expert.

Koho sa to nemá týkať?

Minimálny vymeriavací základ sa nemá týkať zamestnancov, ktorí sú zároveň poistencami štátu, teda napríklad poberatelia dôchodku. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť.

„Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení,“ doplnilo ministerstvo v dokumente.

Zmenu vítajú obe súkromné zdravotné poisťovne na Slovensku. „Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu považujeme za pozitívnu zmenu, lebo prispeje k zníženiu nesystémových prvkov v odvodových povinnostiach niektorých skupín platiteľov odvodov,“ uviedol pre TASR PR manažér Dôvery Branislav Cehlárik.

Poisťovne to vítajú

Dôvera dúfa, že tento krok prispeje k lepšej tvorbe zdrojov na financovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. „Samozrejme, bude si to vyžadovať úpravu aktuálnych procesov pri spracovávaní platieb od platiteľov vrátane úpravy našich interných IT systémov,“ dodal.

Podľa Union ZP sa zavedením minimálneho vymeriavacieho základu u zamestnanca odstráni možnosť špekulatívneho vyplácania nízkej mzdy a s tým súvisiaceho platenia nízkeho odvodu do zdravotnej poisťovne.

„Po novom však poistenec, ktorého výška mzdy nedosiahne minimálny vymeriavací základ, bude musieť rozdiel doplatiť sadzbou 14 percent. To môže mať za následok, že zamestnanci, ktorí si nevedia nájsť prácu na plný úväzok alebo nemôžu vykonávať prácu na celý úväzok, nebudú mať záujem o prácu na skrátený úväzok a tým sa ešte viac môže prehĺbiť ich sociálna odkázanosť na pomoc štátu,“ doplnila v stanovisku pre TASR hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Rovnako pozitívne reaguje štátna VšZP, podľa ktorej zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca prinesie rovnaké pravidlá platenia poistného u všetkých platiteľov.

„V praxi už nebudú vznikať situácie, že poistenec/platiteľ bude mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť aj v prípade, ak jeho odvod do zdravotnej poisťovne zo zamestnania bude v nižšej výške ako z minimálneho vymeriavacieho základu,“ ozrejmila pre TASR manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová.

VšZP konštatuje, že aktuálny legislatívny stav umožňoval, že niektoré skupiny si účelovo vyplácali nízku výšku príjmov. „To, samozrejme, znamenalo aj nižšie odvody. Týmto krokom sa zúži priestor na zneužívanie systému verejného zdravotného poistenia,“ doplnila Peterová.

Ilustračné foto

Zavedenie minimálnych odvodov pre zamestnancov je nezmysel. 1. Bude to likvidačné pre všetkých, čo reálne pracujú na...

Posted by Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála on Monday, August 1, 2022

Prečítajte si aj:

Zdroj: Dnes24.sk/TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín