Pred 10 rokmi slovenská hraničná polícia ukončila kontroly na hraniciach

Spolu so Slovenskom sa členmi schengenského priestoru (tzv. Schengen) stali aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. O rok neskôr v marci 2008 sa kontroly zrušili aj na letiskách.

Myšlienka odstránenia hraničných kontrol je staršia, siaha do roku 1984. Predsta­vitelia vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko (SRN) a Francúzska 13. júla 1984 podpísali Saarbrückenskú dohodu, ktorou sa ukončili dlhé kolóny európskych dopravcov na hraničných priechodoch medzi oboma krajinami.

Päť krajín podpísalo dohodu

Na Saarbrückenskú dohodu nadviazala Schengenská dohoda, ktorú 14. júna 1985 podpísalo prvých päť signatárov: Francúzsko, Spolková republika Nemecko (SRN) a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko). Lídri týchto krajín popísali dohodu v luxemburskom mestečku Schengen, ktoré dalo dohode a systému aj dnešný názov. Dohodu podpísali na palube lode Princesse Marie-Astrid kotviacej v miestnom prístave. Na jej základe došlo k postupnému rušeniu hraničných kontrol medzi krajinami, ktoré podpísali dohodu. Schengenská dohoda bola však len rámcovým dokumentom, deklarujúcim súhlas signatárov so spomínanými opatreniami. Aj preto 19. júna 1990 podpísali Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode (Schengenský dohovor), ktorý obsahuje podrobný postup a pravidlá jednotlivých krokov.

Vinohradnícke mestečko Schengen na rieke Moselle vybrali za miesto podpisu historického dokumentu pre jeho umiestnenie pri hraniciach signatárskych krajín. V roku 2000 v Schengene postavili pamätník, ktorý pripomína udalosť podpisu dohody. Pamätník tvoria tri stély vysoké 3,5 metra, na ktorých sú zobrazené hviezdy, symbolizujúce prvých troch (SRN, Francúzsko, Benelux) členov schengenského priestoru. V luxemburskom mestečku otvorili 13. júna 2010 aj Európske múzeum, ktoré sa nachádza v budove Centre Européen. Stála expozícia oboznamuje návštevníkov s procesom postupného rušenia hraničných kontrol.

Zrušenie kontrol v ďalších krajinách

K úplnému zrušeniu hraničných kontrol najskôr medzi siedmimi štátmi Európskej únie (EÚ) – Nemeckom, Francúzskom, Španielskom, Portugalskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom – došlo 26. marca 1995, keď bol uvedený do činnosti Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I). Ten umožňoval rýchlu výmenu údajov o osobách a niektorých artikloch (osobitne o zbraniach a drogách) medzi políciami a colnými úradmi schengenských štátov.

Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I) nebol schopný pokryť rozširujúcu sa EÚ, pretože pôvodne bol pripravený len maximálne pre 18 krajín. Aj preto Európsky parlament (EP) 25. októbra 2006 schválil legislatívu, ktorá vytvorila právny základ na spustenie Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), ako podmienky pre rozšírenie schengenského priestoru o nové členské krajiny EÚ.

Schengen je územie bez vnútorných hraníc, v ktorom sa občania EÚ, mnohí štátni príslušníci tretích krajín, podnikatelia a turisti môžu voľne pohybovať bez toho, aby boli kontrolovaní na hraniciach. Dnes zahŕňa takmer všetky členské štáty EÚ a niekoľko pridružených krajín mimo Únie.

Od 21. decembra 2007 je súčasťou Schengenu okrem Slovenska aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Do Schengenského priestoru sú zahrnuté Kanárske ostrovy, Azory alebo španielske enklávy Ceuta a Melilla v Afrike. Schengenský priestor vymedzuje spoločná posilnená hranica.

Krajiny, ktoré nie sú členmi

Súčasťou schengenského priestoru sú aj nečlenské štáty EÚ ako Nórsko a Island a autonómne časti Dánska – Grónsko a Faerské ostrovy. Spojené kráľovstvo a Írsko nie sú členmi Schengenu. Umožnila im to trvalá výnimka, ktorú si tieto dva štáty vyjednali pri podpise Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997.

Rozhodnutím v referende z 5. júla 2005 ratifikovalo Schengenskú dohodu aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ. Do systému sa oficiálne zapojilo až 12. decembra 2008 spolu s Lichtenštajnskom, tiež nečlenom Únie. Lichtenštajnsko sa stalo novou členskou krajinou schengenskej zóny 19. decembra 2011.

Foto: ilustračné