Slováci majú STRACH z inflácie: Takmer štvrtina z nich nemá ŽIADNU finančnú rezervu

V najvyššej miere znepokojuje Slovákov inflácia 45 % a zo s ňou spojených sociálnych nerovností má obavy 38 % slovenskej populácie. Slováci najintenzívnejšie pociťujú rast cien potravín a nealkoholických nápojov. Vyplýva to z prieskumu zameraného na spotrebné nálady obyvateľov, ktorý realizovala agentúra Ipsos.

Vnímajú zdražovanie

Slováci menej uvažujú v šetrení v oblastiach alkoholických nápojov a tabaku a voľného času ako pred troma mesiacmi. V oblasti zdražovania sa však najvýraznejšie oproti minulému roku podľa 61 % respondentov zvýšili ceny potravín a nealkoholických nápojov. Zvýšenie cien oproti minulému roku v oblasti stravovania a ubytovania vníma 45 % Slovákov.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom 43 % opýtaných tiež pociťuje zdražovanie v oblasti bývania, energiách či palivách. Najmenej Slovákov, a to 23 %, pociťuje vyššie ceny než pred rokom vo sfére vzdelávania.

Obávajú sa aj vojny

Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti znepokojuje 33 % slovenskej populácie a vojenského konfliktu sa obáva 31 % z nich. Miera inflácie začala klesať v druhom štvrťroku, v súčasnosti je na úrovni 10,8 %, čo je najlepší výsledok od marca.

Klesajúca miera inflácie v súvislosti s letným obdobím môžu podľa Ipsosu prispievať k ekonomickému optimizmu. Slováci totiž vnímajú súčasnú ekonomickú situáciu a tiež očakávania budúceho ekonomického vývoja pozitívnejšie ako pred troma mesiacmi. Slovenskí spotrebitelia vnímajú priaznivejšie aj finančnú situáciu domácností.

Bez finančnej rezervy

Skoro štvrtina Slovákov nemá vôbec žiadnu finančnú rezervu pre prípad, že by sa zhoršila ich životná situácia. Na druhej strane, pätina ľudí uvádza, že majú úspory najmenej na úrovni päťnásobku mesačného príjmu ich rodiny. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra STEM/MARK pre Home Credit Slovakia na prelome mája a júna.

Pri medziročnom porovnaní úspor Slovákov si viac ako polovica pohoršila. Až 38 percent opýtaných uviedlo, že ich má výrazne nižšie ako v roku 2022 a ďalších 15 percent trochu nižšie. Naopak, prilepšiť si vo výške finančných úspor sa podarilo 13 percentám respondentov.

Koľko vedia odložiť?

„Keď sa pozrieme na to, ako sa Slovákom darí v domácnostiach hospodáriť s financiami, viac ako pätina si mesiac čo mesiac nedokáže odložiť ani euro. Tretina domácností si usporí mesačne od 40 do 120 eur. Dvanásť percent opýtaných si za mesiac odloží bokom sumu od 200 do 400 eur,“ priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.

Podľa prieskumu si až 62 percent opýtaných dokáže každý mesiac vytvoriť menšiu finančnú rezervu domácnosti v porovnaní s tým, ako tomu bolo vlani, z toho si 43 percent odloží výrazne menej. Ďalšia takmer štvrtina (23 %) je na tom rovnako a len približne jeden z desiatich sa vyjadril, že jeho rodina si dokáže sporiť viac ako pred rokom.

V prípade náhleho výpadku príjmu by podľa prieskumu 22 percent slovenských domácností nevydržalo zvládnuť takúto situáciu ani jeden mesiac. Ďalších 17 percent len mesiac, 30 percent by dokázalo takto fungovať tri až šesť mesiacov. Na druhej strane, v oveľa lepšej finančnej kondícii je 9 percent Slovákov, ktorí by vďaka svojim úsporám vedeli žiť bez príjmu aj viac ako 12 mesiacov.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné