Gymnázium Leonarda Stöckela sa dožilo osemdesiatky
Za 80. rokov existencie prešlo prvé bardejovské gymnázium ôsmimi krížikmi dejín a dvanástimi riaditeľmi. Najdlhšie od roku 1970 do 1990 úradoval Albert Marcin, od roku 2004 vedie školu Marcel Tribus.
BARDEJOV. Na štvrtkovej slávnostnej akadémii ku gymnaziálnemu jubileu v bardejovskej športovej hale, sa okrem pedagógov a študentov, zúčastnilo aj viac ako 200 pozvaných hostí, vrátane štátneho tajomníka rezortu školstva Petra Krajňáka. Školu dnes v dvadsiatich triedach navštevuje približne 600 študentov, jej zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj.
História
Prvú správu o existencii predchodcu dnešného gymnázia, „mestskej latinskej školy“ zachytáva história už v druhej polovici 14. storočia. Mesto Bardejov je vtedy povýšené na slobodné kráľovské mesto a mená bardejovských študentov už v tom čase, nachádzame v matrike Karlovej univerzity či Univerzity v Krakove.
Bardejovskú mestskú školu v 15. a 16. storočí nancuje magistrát, kostola sv. Egídia a Bratstvo Matky Božej. V období nástupu humanistických a renesančných myšlienok v roku 1508 vzniká v Bardejove evanjelická „Humanistická škola“, ktorá si v krátkom čase získa slávne renomé v celom Uhorsku. Pôsobí aj významný pedagóg a humanistický básnik Valentín Eck.
Významnou udalosťou v živote evanjelickej školy je príchod žiaka Martina Luthera a slávneho bardejovského rodáka Leonarda Stöckela. Školu vedie od roku 1539, s krátkou prestávkou 21 rokov. Pod jeho vedením, hlavne vďaka progresu, vízii a zavedeniu moderných vyučovacích metód, dosiahne vysokú úroveň a stane sa vyhľadávanou školou pre deti významných šľachtických a meštianskych rodín.
Dobrá povesť školy nezanikne ani po Stöckelovej smrti v roku 1560, na čom majú zásluhu jeho žiaci aj zať Tomáš Fábry. Po úpadku a rekatolizácii koncom 17. storočia, kedy boli z mesta vyhnaní evanjelickí duchovní, sa lepšie časy vrátia až v roku 1781, po vydaní jozefovského tolerančného patentu a bardejovská škola znova ožije.
Maďarské, kráľovské, reálka
V roku 1806 preberá výchovno-vzdelávaciu funkciu v meste štvortriedne gymnázium. V rámci pomaďarčovania vzniká v roku 1896 v Bardejove maďarské „Kráľovské štátne gymnázium“, pre slabý záujem študentov ho však v roku 1915 zatvoria. Bardejov tak zostáva dlhé roky bez strednej školy.
Napriek tomu, že Bardejovčania viackrát žiadajú vládu o jej zriadenie. V decembri 1936 mestská rada znovu zasiela vláde naliehavú žiadosť o zriadenie gymnázia a konečne sú vypočutí. Od 1. septembra 1937 sa začína vyučovať na štátnej reálke. Tradícia bardejovského humanistického gymnázia je obnovená.
V novembri 1938 sa už vyučuje v nových priestoroch, v budove bývalého maďarského gymnázia, kde v tom čase sídlila meštianska škola. Vzniká Slovenský štát a na škole dochádza k ďalším zmenám. Profesori a žiaci českej národnosti sú nútení odísť. Škola mení názov na „Gymnázium v Bardejove“.
Socializmus so školskou tvárou
Politické zmeny a nástup socialistickej diktatúry a komunizmu vo východnej a strednej Európe sa odrazia aj na vývoji bardejovskej školy. V 50. a 60. rokoch sa školstvo od „červeného“ stola pokúša o rôzne reformy. Gymnáziá postupne splynú s inými strednými školami a učilišťami.
V roku 1960 vzniká „Stredná všeobecno-vzdelávacia škola“, v roku 1965 sa zavádza štúdium prírodovedného a humanitného zamerania, v roku 1969 sa školy opäť menia na štvorročné gymnáziá. V roku 1983 sa na gymnáziu začína s vyučovaním odborných predmetov, základov ekonomiky a organizácie, základov technickej chémie, základov strojárstva, základov poľnohospodárskej výroby a programovania.
V 80. rokoch sa škola modernizuje. Pristaví sa školská jedáleň, zrekonštruuje kotolňa, k telocvični pribudne posilňovňa. Žiaci základnej školy odchádzajú do vlastnej budovy a gymnázium získava ďalšie priestory. Využije ich na dobudovanie moderných učební fyziky, chémie a biológie.
Demokraticky a do sveta
Nežná revolúcia v novembri 1989 zasiahne samozrejme aj do života gymnázia. Tvrdé komunistické jadro vedenia školy a bezduchá ideológia prerastená do učebných osnov postupne strácajú silu. Do výchovy a vzdelávania po niekoľkých desaťročiach preniká demokratizácia a humanizácia.
Škola otvára svoje dvere i hranice V 90. rokoch prichádzajú na školu vyučovať cudzie jazyky prví zahraniční lektori. Takmer stovka študentov gymnázia absolvuje ročné študijné pobyty v USA, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Rusku, Holandsku, Kanade a Juhoafrickej republiky. V roku 1994 je škole prepožičaný čestný názov „Gymnázium Leonarda Stöckela.“
Zoznam riaditeľov
Pavol Dianiška 1937–1938
Andrej Selecký 1938 – 1939
Pavol Dianiška 1939 – 1940
Viliam Holuby 1950 – 1953
Alexej Farinič 1953 – 1954
Viliam Holuby 1954 – 1958
Michal Rohaľ 1958 – 1965
Andrej Kokuľa 1965 – 1970
Albert Marcin 1970 – 1990
Mária Reviľáková 1991 – 1999
Vladimír Savčinský 1999 – 2004
Marcel Tribus 2004 – doteraz