Prvého sa slávili svätí, druhého dušičky
Začiatkom novembra si počas sviatočných dní ctíme tých, ktorí medzi nami už nie sú. Sviatok Všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný aj Dušičky. Pochmúrna atmosféra cintorínov sa pretvára na miesta ozdobené farebnými kvetmi, vencami a blikotajúcimi svetielkami z kahancov.
Katolícka cirkev si v prvé novembrové dni pripomína dva významné sviatky. Prvým je sviatok Všetkých svätých, s ktorým sa už po stáročia spája nádej na vzkriesenie. Na tento sviatok nadväzuje Deň pamiatky zosnulých, ktorý ľudovo nazývame Dušičky. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujú sviečky a veriaci navštevujú kostoly alebo kaplnky.
Zvyky a tradície
V krajinách s kresťanskou tradíciou je počas tohto obdobia zvykom navštíviť cintorín a na rodinný hrob zapáliť sviečku, alebo položiť živé kvety. Symbolizuje to vieru vo večný život. Na cintorínoch, v kaplnkách alebo pri hlavnom kríži, sa konajú bohoslužby slova, alebo svätej omše. Kňaz je oblečený v čiernom rúchu a svätenou vodou kropí hroby.
Medzi ľudové zvyky a povery rozšírené napríklad v susednom Česku patrila aj viera, že v podvečer dušičiek duše vystupujú z očistca, aby si odpočinuli od útrap. Lampy na olej sa preto napĺňali maslom, aby si hriešne duše mohli potrieť spáleniny. Okrem toho piekli takzvané „dušičky” alebo pečivo v tvare kostí, ktoré pri kostoloch rozdávali pocestným a žobrákom.
História
Oslava dušičiek pochádza zo sviatku Všetkých svätých, počas ktorého Kelti oslavovali koniec roka. Takzvaný Samhain, noc z 31. októbra na 1. novembra, bola Keltmi vnímaná ako doba, kedy sa ruší hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Živí vtedy prostredníctvom svetla pochádzajúceho z ohňa, ukazujú cestu mŕtvym.
Verilo sa, že duše zosnulých sa v tento čas vracajú na zemský povrch a živí môžu navštíviť podsvetie. Tradícia zapaľovania sviečok a ohňa pochádza od Keltov, ale aj od Slovanov, ktorí verili, že oheň očisťuje a svetlo pomáha chrániť pred živými duchmi. Sviatok Všetkých svätých sa napriek tomu spája aj s vysvätením pôvodne antického protestanského chrámu Pantheonu v Ríme v roku 609, ako spomienka na zosnulých, ktorí dosiahli večnú blaženosť.
“Živí prostredníctom svetla z ohňa ukazovali cestu mŕtvym.”
Sviatok Dušičky sa oslavuje približne od 10. storočia. Svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny, sa snažil čeliť protestanským obradom. Zaviedol, aby sa pamiatka zosnulých slávila vždy 2. novembra a to sa postupom času rozšírilo do celej katolíckej cirkvi.
Halloween
V anglosaských krajinách je pamiatka zosnulých spojená s oslavou s názvom Halloween. Halloween sa na Slovensku šíri v posledných rokoch najmä prostr edníctvom večierkov, zatiaľ čo sviatok Všetkých svätých sa považuje za intímny rodinný sviatok. Do Spojených štátov sa Halloween dostal spolu s írskymi prisťahovalcami a od 19. storočia sa zmenil na americkú podobu.
Pôvodne je to však keltský sviatok. Verilo sa, že mŕtvi vychádzajú zo svojich hrobov a vtedy sa ľudia prezliekali, aby tieto bytosti zmiatli. Bol to večer plný čarov, ktorý svätili starí Kelti. V Amerike sa počas tohto obdobia deti obliekajú do rôznych kostýmov, chodia od domu k domu a volajú „trick or treat”, čo vo voľnom preklade znamená „obdarujte nás, inak vás pomsta neminie”.
Tento čas sa v minulosti na juhu Slovenska či v Rakúsku slávil aj ako sviatok tekvíc. Tieto plodiny sa v týchto oblastiach pestovali a tak sa v jeseni vyrezávali a ľudia do nich dávali svetielka.
Cintoríny v Bardejove
Prvý november je od roku 1994 na základe rozhodnutia Národnej rady SR dňom pracovného pokoja. V rímskokatolíckej cirkvi je dňom liturgického roka. Návštevnosť cintorínov je počas týchto dní bohatá a tak sa zvyčajne predlžujú ich otváracie hodiny, pri niektorých je dokonca potrebná aj pomoc policajtov, aby sa postarali o verejný poriadok a bezpečnosť.
V Bardejove sa o poriadok a údržbu cintorínov stará mestský podnik Bapos. Na ich webovej stránke funguje aj služba, prostredníctvom ktorej môžu obyvatelia nájsť svojho pozostalého aj elektronicky.