Ilustračný obrázok k článku ŠIBAČKA ako sa patrí! Po dvoch rokoch pauzy sa OBLIEVALO na celom Slovensku, FOTO
13
Galéria
Zdroj: TASR/Maroš Černý

ŠIBAČKA ako sa patrí! Po dvoch rokoch pauzy sa OBLIEVALO na celom Slovensku, FOTO

Pandémia koronavírusu mala na svedomí aj prerušenie tradícii spojených s Veľkou nocou. Dva roky sa nemohlo len-tak šibať a oblievať. Teraz si to chlapci vynahradili.

han Regióny
han Regióny

ŠIBAČKA ako sa patrí! Po dvoch rokoch pauzy sa OBLIEVALO na celom Slovensku, FOTO

Pandémia koronavírusu mala na svedomí aj prerušenie tradícii spojených s Veľkou nocou. Dva roky sa nemohlo len-tak šibať a oblievať. Teraz si to chlapci vynahradili.

Ilustračný obrázok k článku ŠIBAČKA ako sa patrí! Po dvoch rokoch pauzy sa OBLIEVALO na celom Slovensku, FOTO
13
Galéria
Zdroj: TASR/Maroš Černý

Veľkonočný pondelok je posledným dňom veľkého týždňa a je spojený predovšetkým s oblievačkou a šibačkou. Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová pre TASR priblížila, že Slovenskom prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnom Európy s obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami s prevažujúcim polievaním.

„Približne do polovice 20. storočia bolo na západe Slovenska rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie, na juhozápade boli známe obidve tradície,“ uviedla.

Sviatky jari

Vznik takpovediac až rituálnych obradov treba hľadať medzi slovanskými predkami. Kresťanské sviatky sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Veľkonočný pondelok bol prvý deň po skončení pôstu a ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať a tancovať. Voda mala počas Veľkej noci predovšetkým očistný i ozdravujúci účinok.

„Namočenie dievčat mládencami do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie,“ doplnila Kučerová.

Viaceré národy

V Kežmarku sa miešalo množstvo národností. Popri Slovákoch a Maďaroch bola majoritou nemecká populácia a ich veľkonočné zvyky sa viazali práve k pondelku. Mladé dievčatá a chlapci sa po oblievačke stretávali v tzv. rockenstube, kúdelnej izbe, v zime slúžila aj na priadky. „Na Veľkonočný pondelok medzi seba prijímali nových členov z radov žiakov posledného ročníka ľudovej školy. Dievčatá sa museli do rockenstube ‚vkúpať‘, čiže ich poriadne pooblievali, a chlapci ‚vkúpiť‘ zaplatením prípitku,“ priblížila Kučerová.

Zaujímavá tradícia sa podľa nej dodržiavala v neďalekej Veľkej Lomnici, kde na druhý deň oblievali dievčatá, ktoré chceli chlapcom vrátiť vedro studenej vody. „Neraz sa na ulici strhla aj ‚oblievačková vojna‘,“ zdôraznila archeologička.

V mestách ako Kežmarok sa len málo vie o typických veľkonočných zvykoch mešťanov a šľachty. Aj tieto sviatky však boli u nich bohaté na prepychové jedlá. Oblievalo a šibalo sa miernejšie, chlapci dievčatá len elegantne postriekali ružovou vodou a za odmenu ich pohostili dobrotami. V časoch Kežmarského lýcea trávilo veľkonočné sviatky v meste aj mnoho študentov. Po dlhom pôste mali aj oni chuť sa zabaviť, čo sa často končilo trestom.

„V čiernej knihe lýcea s priestupkami sa uvádza úsmevná historka. Študenti sa cez sviatky schádzali v krčme Koruna a popíjali. Keď ich tam našiel pedel – školník, rozšafne ho pozvali, aby si vypil. Pravdaže im vynadal, keďže študenti nemali čo sedieť v krčme. Oni ho na oplátku obliali,“ priblížila Kučerová s tým, že za trest si užili 24-hodinový karcer, teda školské väzenie.

Ďalšie aktuálne témy

Dva roky pauzy

Členovia Folklórneho súboru (FS) Krompašan z Krompách v pondelok oblievali a šibali svoje kolegyne nielen v meste, ale i v susednej obci Slovinky. Ako zhodne tvrdia, po dvoch rokoch opatrení v súvislosti s pandémiou sa na oblievačku tešili.

„Dva roky sme mali pauzu, ale tie tradície sa snažíme udržiavať v súbore každý rok. Žiaľ, nie všetky dievčatá sú s tým v súčasnosti stotožnené. Naše dievčatá v súbore sú pripravované k tomu, aby sme dodržiavali tradície na Spiši a nielen tu. My chlapi si to užívame. S veľkonočnými sviatkami je spojená oblievačka a chceme to zachovať, lebo je to bohatstvo Slovenska,“ uviedol pre TASR zástupca vedúceho FS Krompašan Miroslav Lučanský.

Ako povedal, v minulosti chlapci poukazovali oblievačkou náklonnosť dievčatám a takpovediac ukázali sa aj pred rodičmi. Folklóru sa venuje 16 rokov a do súboru ho priviedol jeho vedúci Henrich Papcun.

„Od malička som bol rodičmi vedený k tomu, že folklór ľudová hudba je niečo naše. Mám to v srdci a snažím sa to propagovať ďalej. Folklór je jediná pozitívna vec v súčasnosti, ktorá nás drží,“ doplnil Lučanský.

Folklór je život

„Pre mňa táto veľkonočná tradícia znamená veľa, keďže bez nej by sme neboli zdravé. Teším sa z toho. Som rada, že to funguje v tejto dobe a studená voda mi neprekáža,“ povedala folkloristka Slávka Malecová. „Som veľmi rada, že nezaniklo to, čo sa niekedy robilo. Pre mňa je folklór život. Je to super,“ doplnila Sandra Huďová.

Počas oblievačky folkloristov sprevádzala Ľudová hudba Lukáša Gajdoša z Margecian.

FS Krompašan vznikol v roku 1988 z iniciatívy jeho zakladateľky a prvej choreografky Alžbety Cirbusovej. Zachová a rozvíja ľudový tanec, piesne a zvyky, z oblasti dolného Spiša a okolia Krompách. FS sa pravidelne zúčastňuje na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach, príležitostných oslavách i jarmokoch. V minulosti účinkoval v Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Taliansku, Belgicku, Českej republike a Turecku.

Aj toto vás môže zaujať:

Šibači a oblievači si prišli na svoje po celom Slovensku
13
Galéria
Zdroj: TASR/Maroš Černý
Zdroj: Dnes24.sk/TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín