Vdova, ktorej medveď zabil muža: Odškodné od štátu je VÝSMECH! Čo na to ministerstvo?

V lete minulého roka otriasol Slovenskom hrozivý prípad z Liptova, pri ktorom divoká šelma zabila človeka. V novodobej histórii našej krajiny šlo o vôbec prvý smrteľný stret medveďa s človekom.

Cena za ľudský život?

K brutálnemu útoku došlo na v katastri obce Liptovská Lúžna. Telo 57-ročného muža našli bez známok života v zdevastovanom stave. Ako vtedy uviedla vedúca odboru komunikácie Lesov SR Marína Debnárová, prizvaný súdny lekár konštatoval, že k smrti nedošlo prirodzeným spôsobom.

Muž mal podľa Debnárovej na hlave, krku a boku poranenia, ktoré boli spôsobené pohryzením, v mieste nálezu sa našli čerstvé stopy medveďa.

Žalostné odškodné

Odškodné, ktoré rodina dostala, je však podľa slov manželky zosnulého žalostne malé. Citoval ju portál Čas.sk. Štát mal rodine vyplatiť 22 700 eur, čo rodina v porovnaní s ľudským životom označila za výsmech.

„Dali by sme všetko za to, keby žil. Bol to veľmi šikovný majster a dobrý človek. Veľmi nám chýba a ja mám odvtedy zdravotné problémy. Žiadne peniaze nám ho nenahradia, vlastne vôbec nejde o peniaze, ale štát by mal prevziať zodpovednosť za konanie zvieraťa, ktoré chráni. Mám pocit, že medveď je pre niekoho viac ako človek,“ uviedla pre portál vdova.

Budaj: Pozostalých chápem

Na medializovanú nespokojnosť pozostalých reagovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zvolaním tlačovej konferencie. Otázka rodiny, či je odškodné v poriadku, je podľa ministra Jána Budaja na mieste.

„Rodine chcem vyjadriť kondolenciu a zároveň pochopenie pre ich nespokojnosť. Odškodné v takomto prípade musí byť dôstojné, my tento výpočet tiež nepovažujeme za správny a budeme iniciovať zmenu v odškodňovaní. Keďže sa to však týka viacerých rezortov, bude do toho treba vniesť poriadok a sadnúť si aj s kolegami z iných ministerstiev,“ uviedol Budaj.

Ako ozrejmil, odškodňovanie je zo zákona zložité, keďže prechádza hneď niekoľkými ministerstvami. Jeho časť totiž spadá pod rezort životného prostredia, iná zas pod rezort zdravotníctva a samotné vyplácanie odškodného rieši ministerstvo vnútra.

Na otázku, či bude rodina odškodnená spätne, ak bude v budúcnosti platiť iný vzorec na výpočet, minister reagoval: „Keď si k tomu sadneme a nájdeme riešenie, ja osobne sa budem prihovárať, aby sa našla cesta, ako by táto rodina mohla dodatočne dostať vyššie odškodné.“

Zle odobratá DNA

Minister sa vyjadril tiež k tomu, že medveď, ktorý na Liptove zabíjal, nebol nikdy identifikovaný ani zlikvidovaný. Pravdepodobne sa tak stále pohybuje v lese. V tomto prípade šlo podľa Budaja o špecifickú situáciu.

Hoci Štátna ochrana prírody (ŠOP) má profesionálny tím pre takéto situácie, na mieste bola prvá polícia a práve tá odoberala vzorky DNA.

„Podľa súčasného trestného poriadku polícia nemohla umožniť ŠOP odobrať DNA včas. DNA, ktoré odobrala polícia, odobrala nešťastne, výsledkom čoho je, že zo štyroch vzoriek iba jedna ukazovala prítomnosť šelmy a ostatné tri akoby to nepotvrdzovali. Chceme, aby v budúcnosti ŠOP a jej experti mali šancu, aby im trestný poriadok dovoľoval byť na obhliadke miesta, kde sa stane takáto vec. Pozveme odborníkov z dotknutých ministerstiev a chceme o tom hovoriť,“ vysvetlil Budaj s tým, že ministerstvo v žiadnom prípade nechce, aby po lese behal medveď, ktorý už zabil človeka.

Prípad rozdelil Slovensko

Stretov človeka s medveďom bolo v minulom roku na Slovensku viacero. Na ich výskyt upozorňovalo aj mnoho samospráv, ktoré sa nachádzajú blízko lesných porastov. A nielen tam. Šelmu v júni zachytili kamery napríklad aj v priemyselnom meste Žiar nad Hronom.

V spoločnosti to vyvolalo diskusiu, či populácia medveďov u nás nie je príliš veľká. Zatiaľ čo časť Slovákov by bola za jej preriedenie, iní argumentujú, že medvede lákajú ľudia do miest sami zle zabezpečenými nádobami na odpad.

Podľa (ŠOP) SR z hľadiska ekológie o premnožení druhu medveďa hnedý hovoriť nemôžeme.

„To nastáva, keď veľkosť populácie presiahne dostupné zdroje a priestor. Veľkosť populácie akéhokoľvek druhu stúpa, pokiaľ mu to zdroje na území dovoľujú. Medvede dnes dostávajú aj zdroje nad rámec toho, čo im ponúka príroda. Za tie považujeme vnadiská, kukuricu pestovanú v podhorských oblastiach či potravu získanú z nezabezpečených kontajnerov. Pri zvýšenom množstve potravy nastáva populačný rast, vyššia početnosť populácie neznamená však automaticky premnoženie druhu,“ uviedla ešte na jeseň ŠOP SR vo svojom stanovisku.

Foto: ilustračné