Slováci dobre poznajú poľské filmy. Aj večerníčky
Lolek a Bolek, Macko Uško, Sexmisia, Štyria tankisti a pes. Nostalgické rozprávkové spomienky aj skvelá satira.
Už desiatky rokov vysielajú verejnoprávne televízie na Slovensku v Poľsku, ale aj v Čechách, Maďarsku či Nemecku pre deti pred spaním krátku, animovanú rozprávku na dobrú noc. V Nemecku sa večerníček volá „Sandmann“ (Pieskový mužíček), v Maďarsku odprevádza najmenších divákov do postele populárny Téve-Maci.
Tvoj Deň: Užite si kúsok svojho dňa v útulnej kaviarni
Pripravujeme sa na inváziu. V Poľsku aj na Slovensku
Deduško Večerníček
U nás na Slovensku každý večer so svojim verným psíkom, v nezameniteľnom ovčom kožuchu pred chalúpkou, roky rozsvecuje hviezdy „Deduško Večerníček“. No a v susednom Poľsku už celé generácie poľských detí večer čo večer usadajú k televíznym obrazovkám, aby si pozreli na svoju obľúbenú „Dobranocku“ či „Wieczorynku“.
Veľa poľských večerníčkov poznajú aj slovenské deti. Asi najznámejším sú dobrodružstvá dvoch nezbedných chlapcov „Lolka a Bolka“, obľúbený bol aj „Psík Rexo“ či legendou slovenského herectva, Michalom Dočolomanským, skvele nadabovaný poľský večerníček o zvieratkách – „Macko Uško“ (poľsky: Miś Uszatek).
Za televíznou produkciou pre deti nezaostávajú ani kultové poľské seriály a filmy. Na Slovensku, ale aj v Čechách, sa pravidelne vyhodnocujú rebríčky tých najpopulárnejších a najkultovejších z nich. Generácia dnešných štyridsiatnikov ich sledovala od sedemdesiatych rokov ešte vďaka cezhraničnému presahu analógových vysielačov poľskej televízie, na poľskej jednotke, alebo dvojke. Neskôr bola väčšina z nich odvysielaná slovenskými verejnoprávnymi či komerčnými televíziami, aj filmovými klubmi.
Za televíznou produkciou pre deti nezaostávajú ani kultové poľské seriály a filmy. Na Slovensku sú dobre známe.
Pes v tanku a tí druhí
Asi najznámejším poľským, dnes už historickým a zároveň medzinárodným fenoménom sa stal poľský, ešte čiernobiely seriál zo šesťdesiatych rokov „Štyria tankisti a pes“ (1966). Seriál bol natočený podľa knihy „Czterej pancerni i pies.“ Keď spisovateľ Janusz Przymanowsky videl, aký úspech zaznamenalo jej televízne spracovanie na stredoeurópskych, ale napríklad aj na ďalekých kubánskych obrazovkách, napísal ďalšie pokračovania.
Príbeh je postavený na smutno-veselých príbehoch posádky tanku č. 102, ktorá sa počas II. svetovej vojny snaží dostať až do Berlína. Je v ňom všetko, čo má divák rád – sympatickí herci, niekoľko dobrodružných scén, veľa lásky, lyžička humoru, štipka tragédie, verný pes Šarik a samozrejme happyend.
Maľuje na kožu divých zvierat. Edward O’Toole
Poľský fotograf Tomasz Kasprzyk zobrazuje kúsok tajomného sveta
Sex aj gangstri
O dosť pikantnejším poľským kultovým kúskom je komédia z roku 1984 „Sexmisia“. Niekoľkokrát bola vyhodnotená ako najlepšia poľská komédia všetkých čias. Hrdinovia Max a Albert sa po vedeckom experimente prebudia po hibernácii v 21. storočí a zistia, že sú zrejme poslednými mužmi na planéte. Ostatní vymreli a vládu prevzali feministicky orientované ženy. Čaká ich naozaj ťažká misia
Poliaci radi a často vo filme využívali satiru ako prostriedok, ktorým upozorňovali na dobu, v ktorej žili. V ďalšom snímku z roku 1987 „Kingsajz“, ktorý je asi najlepšou poľskou satirou na komunizmus, sa svet delí na tých dobrých (normálnych ľudí) a na svet trpaslíkov, ktorí žijú pod nadvládou zlého Kilkujadeka, ktorý si chce za každú cenu udržať vládu vo svojom malom kráľovstve.
Aj keď sú komediálne ladené „gangsterky“ skôr doménou talianskej či americkej kinematografie, nezaostávajú za nimi ani Poliaci. Predviedli nám to v ďalšej kultovej komédii z prelomu milénia. „Chlapi neplačú“ (2000) začína ako nevinný príbeh o snahe pomôcť priateľovi získať milostné skúsenosti, no veľmi rýchlo sa skomplikuje, keď sa hlavný hrdina ocitne v byte miestneho mafiána, kde viac než slová prehovárajú zbrane.