Ste za gastrolístok alebo hotovosť? Téma je opäť v hre, prax by vraj bola riziko
Iniciatíva Pomoc pre gastro sa obáva experimentu s príspevkom na stravu, ktorý sa objavil v Programovom vyhlásení vlády (PVV).
Iniciatíva Pomoc pre gastro víta nápad premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý chce podporiť reštaurácie opatrením posielania stravy seniorom.
Zároveň je však znepokojená programovým vyhlásením vlády (PVV). Informovala o tom Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy.
Boja sa krachu
„V ňom sa uvádza, že zamestnanci sa budú môcť rozhodnúť, či dostanú príspevok na stravu alebo priamu hotovosť. Iniciatíva Pomoc pre gastro sa obáva, že tento experiment môže situáciu na trhu s gastrom ešte zhoršiť a prehĺbiť krízu, ktorá bude znamenať krach stoviek prevádzok a prepustenie viac ako 10-tisíc zamestnancov pracujúcich v nich,“ upozornila iniciatíva.
Slovenské reštaurácie, jedálne, zamestnanecké stravovacie zariadenia a iné gastroprevádzky od svojho obmedzeného fungovania v marci podľa Koreny prežívajú ťažké časy. Pokles tržieb u väčšiny z nich podľa nej predstavuje až do 90 %.
Skúsenosti z iných krajín a aj prieskumy ukazujú, že ľudia túto hotovosť nevyužijú na stravu, tieto financie presunú do inej spotreby a mimo návštev gastroprevádzok.
„Spomínané opatrenie môže byť pre nás likvidačné. V tomto systéme je 800 miliónov eur ročne, a čo aj len 10-percentný odliv financií mimo gastrobiznisu bude znamenať obrovské straty, ktoré sa premietnu do stagnácie odvetvia a ďalšieho prepúšťania. Dotkne sa to všetkých,“ upozornil Arsene Becker, prevádzkovateľ siete NP Patisserie.
Viac byrokracie?
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR upozorňuje, že podnikatelia by museli v rámci účtovných softvérov a evidencie investovať do umožnenia existencie paralelného systému k dnešným stravným lístkom.
Riešením byrokratickej záťaže súvisiacej so stravným môže byť podľa AZZZ SR elektronizácia príspevku na stravovanie po vzore Belgicka.
Podľa PVV by zamestnávatelia, ktorí prispievajú zamestnancom až 55 % z príspevku na stravu, stratili možnosť rozhodnúť sa pre formu vyplácania príspevku.
Vo firme by tak podľa AZZZ SR mohli vzniknúť až tri rôzne formy poskytovania benefitu, a to papierová, elektronická a hotovostná.
Toto je podľa zamestnávateľov to najhoršie riešenie. Namiesto zjednodušenia by sa podľa nich pridala ďalšia možnosť, ktorá si vyžiada kapacity mzdových účtovníkov, úpravu softvérov, evidenciu preferencií každého zamestnanca vo firme.
Paralelné systémy
Po novom tak všetky firmy na Slovensku, ktoré v súčasnosti majú nastavené účtovníctvo, evidenciu stravného a interné procesy na jednu formu, museli zvládnuť minimálne dva paralelné systémy.
Zároveň zavedením možnosti zamestnanca vybrať si preferovanú formu bude zamestnávateľ v zmysle zákona povinný akceptovať takúto zmenu aj viackrát počas roka.
„Viac ako milión zamestnancov, ktorí dostávajú príspevok vo forme stravných lístkov, si bude môcť povedať teoreticky aj viackrát za rok, že chce hotovosť alebo prípadne sa následne vrátiť späť k lístkom,“ upozorňuje AZZZ SR.
Zmena sa môže dotknúť aj podnikov, ktoré zabezpečujú stravovanie zamestnancov vlastným stravovaním, teda v tzv. kantínach. „Náklady na kantínu závisia od počtu zamestnancov, ktorí sa v nej stravujú. Dostať príspevok v hotovosti môže byť pre desiatky tisícok zamestnancov zaujímavé, keďže tieto peniaze môžu použiť aj na iné účely ako stravovanie. Ak by sa však značná časť zamestnancov v podniku rozhodla pre peňažný príspevok, zamestnávateľom by sa výrazne predražilo stravovanie ostatných zamestnancov v kantíne,“ tvrdí AZZZ SR.