Slováci sa majú s čím pochváliť

Koľkokrát ste boli na Slovensku?

„O Bože! Nepamätám si presne, ale určite niekoľko desiatok krát. Kedy po prvýkrát? Tu mám spomienkovú turistickú priepustku do Tatier, ktorú vydali československé štátne orgány dňa 19. januára 1972. Bol som vtedy žiakom štvrtého ročníka Strednej dopravnej priemyselnej školy v Novom Saczy. Mal som 17 rokov. Odvtedy nosím Slovensko v srdci a bývam tam individuálne, alebo sprevádzam skupiny.

Máte svoje obľúbené miesta, regióny?

Sú to predovšetkým slovenské hory. Samozrejme nemohol som nevyjsť na najvyšší slovenský vrch v Tatrách – Gerlachovský Štít. Keď som ešte lyžoval, každú zimu som trávil na Chopku a v Belianskych Tatrách. A okrem hôr? Nádherná Važecká dolina so zaujímavými pamiatkami, predovšetkým zámkami.

A okrem toho krásna Levoča, očarujúci Bardejov, Spišské podhradie, Prešov, Stará Ľubovňa, Košice, Banská Bystrica. Bratislavu poznám ako vlastné vrecko, veľmi sa mi páči predovšetkým modrý kostolík sv. Alžbety. Po týchto miestach najčastejšie sprevádzam mojich turistov.

A okrem toho, čo odporúčate turistom z Nového Sącza?

Terchovú, rodnú dedinu Juraja Jánošíka, slovenského národného hrdinu a samozrejme Slovenský kras a okolie Rožňavy.

Slováci sa dokážu skvele baviť a dokážu to možno lepšie ako my, lebo majú vo zvyku príjemne tráviť čas v kaviarňach, vinárňach alebo reštauráciách

Nový Sącz pred niekoľkými desiatkami rokov podpísal dohodu o spolupráci s mestami Stará Ľubovňa a Prešov. Je tato spolupráca, okrem oficiálnej dohody, stále živá?

Šťastnou náhodou som bol aj ja prítomný pri podpise tejto dohody. Nie sú to prázdne dohody, nakoľko už niekoľko rokov trvá kultúrna výmena, výmena mládeže, vynikajúco funguje aj spolupráca medzi múzeami v Starej Ľubovni a Novom Sączy.

Viac ako 40 rokov ste navštevovali Československo a od roku 1993 Slovensko. Ako sa v posledných rokoch zmenilo Slovensko?

Tak ako Poľsko, Slovensko evidentne profituje zo vstupu do Európskej únie. Išlo však ďalej a určite s veľkými výhodami vstúpilo do Eurozóny. Slováci mali dobre cesty a majú ešte lepšie, čo im môžeme len závidieť. Sentimentálne spomínam na staré termálne kúpalisko vo Vrbove, tam najlepšie vidieť, ako sa Slovensko zmenilo počas posledných rokov.

Podobne je to v mnohých menších a väčších mestečkách a mestách. Ako opekneli, čiastočne za peniaze únie. A ešte Schengenský priestor. Kedysi nebola možná pešia alebo cyklistická vychádzka Pieninskou dolinou Szczawnica – Červený Kláštor. A dnes? Prosím pekne. Vraj to niekomu kedysi vadilo? Vraj spriateleným štátom Varšavskej zmluvy.

Priateľa najlepšie spoznáte pri stole. Čo máte radi na slovenskej kuchyni? Čo by ste odporučili iným?

Za južnou hranicou máme srdečných a pohostinných priateľov. Dokážu sa skvele baviť a dokážu to možno lepšie ako my, lebo majú vo zvyku príjemne tráviť čas v kaviarňach, vinárňach alebo reštauráciách. Čo sa kuchyne týka, tak mám veľmi rád originálne bryndzové halušky.

Avšak skutočné nebíčko v papuľke som pocítil, keď som prvý raz jedol „zabíjačku” na Salaši u Franka v Starej Ľubovni. Ako si pamätám, boli to asi tri druhy mäsa. Chutí mi tam tiež tlačenka s cibuľkou. Slováci si vážia svoju jednoduchú kuchyňu a majú sa čím pochváliť. Ak k tomu pridáme krásnu krajinu, mnoho rokov starostlivo rekonštruované pamiatky, tak Slovensko sa naozaj oplatí navštíviť.

A ako je to so zmyslom pre humor u našich susedov?

Stále opakujem, že my sa smejeme z ich „smiešneho” jazyka a oni z nášho šušlavého jazyka s tými „sz”, „cz”, „ą”, „ę”… Z týchto jazykových rozdielov, síce nie príliš veľkých, vznikajú občas drobné nedorozumenia, ako napríklad s „čerstvým pečivom”, čo po slovensky znamená čerstvé pečivo a u nás opačne – staré, vysušené pečivo. Ale to sú také drobnosti, ktoré poznáme z iných jazykov. A zmysel pre humor majú podobný tomu nášmu, s veľkou dávkou sebairónie.