Ruska Mária OTVORENE o vojne: Sme generácia, ktorá už netúži po Sovietskom zväze

Rusko-ukrajinský konflikt sa neodohráva len na stranách dotknutých krajín. Dávno ich prerástol a dotkol sa veľkej časti Európy. Poznačil nás ľudsky aj ekonomicky. Redakcia Dnes24.sk kontaktovala Rusku, ktorá žije niekoľko rokov u nás a rodinu a priateľov má v matičke Rusi.

Nazvali sme ju Mária, redakcia pozná jej totožnosť, ale pre aktuálnu situáciu jej identitu neuvádzame.

Z rozhovoru sa dozviete:

• Ako vnímajú Máriu ukrajinskí priatelia,
• prečo a čoho sa stále obáva v rámci rusko-ukrajinského konfliktu,
• čo si myslí o Putinovi a jeho politike,
• ako prežíva vyhrotenú situáciu jej rodina a priatelia v Rusku,
• prečo Rusom nepomôže protest proti Putinovi,
• ako a kde vidí Rusko v budúcnosti.

Ruská zmrzlina za Putina nemôže

Na Slovensko ste prišli pred niekoľkými rokmi z Ruska v rámci výmenného pobytu. Prečo ste si vybrali práve našu krajinu?

Študovala som v Taliansku východoeurópske štúdiá, kde sme mali povinný Erasmus semester a štúdium jedného z východoeurópskych jazykov. Vybrala som si slovenčinu ako cudzí jazyk, preto som prišla na Slovensko.

A už ste tu ostali. Pravdepodobne poznáte komunitu Rusov a Ukrajincov.

Úprimne, komunity až tak dobre nepoznám, skôr jednotlivcov z tých krajín. Pri hľadaní priateľov mi nezáleží na národnosti. Na Slovensku mám kamarátky z Ruska, Kazachstanu, Ukrajiny, a tiež zo Slovenska.

Mali ste ako Ruska strach z toho, ako vás začnú vnímať ukrajinskí priatelia po tom, čo sa začala ruská invázia na Ukrajine?

Áno, stále mám ten strach, hoci moji kamaráti poznajú môj postoj a vedia, čo som za človeka. Bála som sa, pretože zažívajú tragédiu a humanitárnu katastrofu. Keď človek zažíva bolesť pre Rusko, ťažko môže kontrolovať svoje negatívne pocity. Musím sa avšak priznať, že ani jeden môj priateľ alebo kolega z Ukrajiny mi nikdy nedal pocítiť, že som Ruska. Ten fakt by ma automaticky kategorizoval ako zlého človeka. Rovnako som vďačná Slovákom, od ktorých som očakávala negatívne reakcie, nestalo sa tak. No sú tiež ľudia, ktorí hádžu kolektívnu vinu na všetkých. Som rada, že som sa s tým stretla len v komentároch na Facebooku, a nie v skutočnom živote.

Bola som svedkom rozhovoru, pri ktorom sa jedna žena sťažovala, že teraz nemôže v kníhkupectve zohnať isté ruské knihy a možno ste počuli o ruskom obchodíku v Bratislave, ktorý sa premenoval, aby získal opäť zákazníkov.

O tom ruskom obchode som počula. Mrzí ma, že aplikujú „cancel culture“ na kultúru. Pre mňa sú ruské potraviny časťou našej kultúry, tak ako pizza v Taliansku.

Áno, môžete mi povedať, že som zlá občianka, že aj kvôli mne nebol vytvorený sociálny tlak na to, aby Putin odišiel. Lenže Puškin, Čajkovskij alebo Ruská zmrzlina nemôžu za to, že Putin je prezident.

Pred pár týždňami som videla na Račianskej ulici napísané na stene po rusky: Russia go fuck yourself (Rusko, choď do r*ti, pozn. red.) Bolo to príjemné vidieť? Nie, a dokonca si myslím, že to vo všeobecnosti povedie k odstrkovaniu Rusov. Robenie z jednej skupiny ľudí druhú triedu, to v histórii nedopadlo ešte dobre.

Čo jej prechádzalo hlavou, keď svet obletela správa o tom, že sa začala vojna? A čo Putin podľa nej ukradol Rusom? Článok pokračuje na druhej strane.