Kedy sa oplatí po škole ísť na úrad práce? Je tu jeden ZÁSADNÝ rozdiel!
Jún je mesiac, keď mladí absolventi končia školu a rozmýšľajú, čo ďalej so životom. Rozhodne by však nemali zabudnúť aj na registráciu na úrade práce.
Byť študentom má aj svoje malé ekonomické výhody. Zdravotné poistenie za mladého človeka, ktorý stále navštevuje školu, platí štát a jeho rodičia môžu na neho poberať rodinné prídavky. Po škončení školy však nastupuje nová realita. Pripravte sa na ňu, aby ste zbytočne neprišli o peniaze.
Desiatky eur
Študenti sú poistencami štátu. Preto za nich aj platí zdravotné poistenie. Ale akonáhle svoje štúdium ukončia, musia si vybrať z troch možností: Môžu sa okamžite zamestnať, alebo sa prihlásiť na úrad práce, alebo sa stať dobrovoľne nezamestnaným samoplatcom poistenia. Čo to znamená v praxi?
Keď sa absolvent zamestná, odvody na zdravotné poistenie za neho začína odvádzať jeho nový zamestnávateľ. Ak prácu ešte nemá, mal by sa rýchlo prihlásiť na úrad práce, aby za neho naďalej platiť odvody štát.
V oboch prípadoch však treba konať rýchlo. Vysokoškolské štúdium totiž zaniká dňom absolvovania záverečnej štátnej skúšky a následne má mladý človek len sedem dní, aby sa zamestnal, alebo prihlásil do evidencie uchádzačov o prácu.
Ak to v tejto krátkej časovej lehote nestihne, musí si za jednotlivé dni zaplatiť zdravotné odvody sám. Minimálny mesačný odvod je 76,44 eur a absolvent je povinný uhradiť alikvotnú čiastku za dni, počas ktorých nebol v evidencii ani zamestnaný.
Musíte platiť
To znamená, že ak sa zamestnal napríklad až na 14. deň po ukončení štúdia, musí si z vlastného vrecka doplatiť zdravotné poistenie za sedem dní, čo predstavuje 17,85 eur. To isté platí, ak by sa zabudol nahlásiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Posledná tretia možnosť je najmenej výhodná. Znamená, že absolvent by sa rozhodol byť dobrovoľne nezamestnaný a platiť si zdravotné odvody sám. Mesačne by tak musel odvádzať štátu minimálny odvod 76,44 eur.
Šikovné spôsoby, ako ušetriť
Zásadný rozdiel
Štát síce platí odvody za všetkých študentov rovnako, ale po skončení školy je rozdiel, či ide o maturanta, alebo absolventa vysokej školy. Zatiaľ čo absolvent vysokej školy sa musí poponáhľať s hľadaním práce alebo evidenciou na úrade, maturant má naopak času dosť.
Mladý človek po zložení maturitnej skúšky má ešte nárok užiť si posledné bezstarostné prázdniny. Až do 31. augusta za neho platí zdravotné odvody štát a jeho rodičia môžu na neho poberať rodinné prídavky.
To znamená, že ak by maturant hneď v máji – júni utekal na úrad práce, vlastne by obral svojich rodičov o prídavky za dva – tri mesiace a sebe by zbytočne pridal povinnosti. Človek zaradený do evidencie uchádzačov o prácu si totiž musí svoje zamestnanie aj aktívne hľadať, chodiť na pohovory a podobne. Výhodou je, že môže nastúpiť na absolventskú prax.
Bez podpory
Mladí nezamestnaní, ktorí čerstvo skončili školu, však nemôžu počítať s tým, že automaticky dostanú aj finančnú podporu v nezamestnanosti.
Na tú by mali nárok len vtedy, keby už počas štúdia pracovali a do Sociálnej poisťovne odvádzali odvody na poistenie v nezamestnanosti minimálne 730 dní.
Možnosťou je aj byť dobrovoľne poistený v Sociálnej poisťovni už počas štúdia a platiť si samostatne odvody tiež aspoň po dobu 730 dní. V takom prípade bude mať absolvent nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si hneď nenájde prácu.
Článok vznikol v spolupráci s mobilným operátorom 4ka.