Keď sa nám o akvaparkoch ani nesnívalo: Takto si Slováci užívali leto za čias súdruhov, FOTO

Zdroj: TASR/Ján Valko

Žiadne akvaparky s dlhánskymi kľukatými toboganmi, žiadne elektrobycikle a už vôbec nie zabookovanie ubytovania pár klikmi. Ročníky narodené po revolúcii si už typickú socialistickú dovolenku zrejme ani nevedia predstaviť.

Vychytené lokality

Dovolenka na Slovensku vyzerala v minulosti celkom inak než dnes. Hoci, niečo predsa zostalo rovnaké. Destinácie. Ako pred rokom 89, i dnes siahajú Slováci s obľubou po tatranskej prírode či veľkých vodných plochách, akými sú Liptovská Mara a Zemplínska Šírava.

Slnečné popoludnia a víkendy zapĺňali aj klasické mestské kúpaliská. Jedným z populárnych bolo kúpalisko Delfín v Ružovej doline v Bratislave, ktoré si užívali najmä obyvatelia hlavného mesta a okolia.

Prázdniny pod stanom

Pamätáte si ešte na atmosféru v kempoch? Rekreanti si vystačili so stanom, chatkou alebo karavanom. Gurmánskym zážitkom bola aj obyčajná sáčková polievka, rýchly pokrm pripravený na dvojplatničke či rezeň, ktorých gazdinky pribalili na cestu pre istotu niekoľko desiatok.

Deti z vody vychádzali s modrými perami, s mobilom v ruke ste nevideli ani jedno. A ako kratochvíľa na letný večer poslúžili aj obyčajné žolíkové karty.

Oprášte spomienky a prehrabte sa galériou dovolenkových záberov zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.

Článok pokračuje pod galériou.

Za hranice? Nemožné!

Vyznieva priam humorne, ale dnes sa za hranice mnohí nedostanú tiež: hoci z iných dôvodov. Len preto, že im nové opatrenia skomplikovali kvôli očkovaniu či karanténe chuť či možnosť ísť dovolenkovať.

Devízový prísľub a cestovná doložka sú dnes pre mladých neznáme pojmy. Nutné boli napríklad do Juhoslávie. So špeciálnym povolením sa mohlo za hranice cestovať najmä do Bulharska, NDR a iných socialistických krajín.

Ak sa vrátime ešte viac dozadu, vycestovať za hranice v päťdesiatych rokoch bolo niečo nepredstaviteľné. Počet ľudí, ktorí vycestovali do sveta, sa počíta na pár tisíc.

Hranice pomaly a postupne otvorila až liberalizácia režimu na konci šesťdesiatych ro­kov.

O výraznejšom nástupe dovolenkovej slobody hovoríme až v roku 1968, kedy vycestovalo na Západ asi pol milióna ľudí. Trvalo to však krátko, začiatok normalizácie opäť zavádza závory a cestovanie za hranice bolo náročnejšie. Predovšetkým na Západ.

Naopak, bolo tu podporované cestovanie do spriatelených krajín naprieč blokom. Dovolenkovými destináciami boli Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a Česi a Slováci sa mohli nanajvýš schladiť v Baltskom mori.

Čedok a povolenia

Dnes vám na cestu kdekoľvek na svete stačí cestovný pas a niekde iba občiansky preukaz. Stačí pár klikov na internete a nemusíte ísť ani do cestovnej kancelárie.

Pred rokom 1989 ste však museli prejsť papierovou byrokratickou tortúrou. A nie tou v podobe víz kdesi na ambasáde ako pred pár rokmi.

Na vycestovanie totiž nestačil len pas, ale potrebný bol výpis z registra trestov, devízový prísľub a úradné „požehnanie“ súdruhov. Dôvod? Ekonomický a politický.

Ak ste sa odhodlali na dovolenku v zahraničí, na výber ste mali jedine ponuku oficiálneho cestovného katalógu. Ani to vám nezaručilo, že sa k moru naozaj dostanete. Dokonale fungoval podpultový predaj, k luxusu dovolenky v zahraničí sa väčšinou dostali len vyvolení.

Fenomén zájazdov riadila cestovná kancelária Čedok, ktorá mala na tento typ dovoleniek monopol. Postupne sa rozvíjali ďalšie, napríklad Rekrea. Tá zabezpečovala odborárske rekreačné zájazdy. Pôsobila aj Cestovná kancelária mládeže, ktorá sa zamerala na mladých ľudí.

Mnohí preto radšej ostali doma na Slovensku a uspokojili sa s týždňovým kempingom, podnikovými zariadeniami či zotavovňami. Zaspomínajte si v galérii na (ne)časy socialistického leta. Možno v ňom nájdete kúsok svojho detstva.

Chystáte sa na dovolenku do zahraničia? Viac o aktuálnych opatreniach v dovolenkových destináciách sa dočítate aj v kategórii Cestovanie.