O letiskách alebo ako je nám dobre, že sú hranice otvorené

Neutrálna zóna spĺňajúca pravidlá a nariadenia svetového a európskeho rázu funguje na všetkých kontinentoch v podstate rovnakým spôsobom. Podľa letiska sa však mení aj cesta, ktorá je potom často zážitkom samotným.

Originalita letiska

Pred rokmi som mala pocit, že sú univerzitné štúdia strašná nuda a ľavou zadnou by som popri nich zvládla aj príjemnú prácu. Keďže asi nič v mojom živote nie je náhoda, tou prácou sa stalo preskakovanie z jedného európskeho mesta do druhého v krásnych lietajúcich strojoch. Letisko sa mi tak stalo domovom i kanceláriou. Práca sa zvládla, škola potom už pomenej, ale risk je zisk. Mánia na letiská má u mňa svoje zárodky najskôr v tomto období, keďže „lowcost lietanie“ vám umožňuje vidieť akurát tak tunel z lietadla a ako letuška sa cez bezpečné brány nedostanete, ale odletíte pekne späť do domovskej zóny. Avšak už z tunela sa dajú ľahko rozpoznať príjemné odlišnosti a originalita každého letiska je nezameniteľná. Prvým rozdielom sú vždy ľudia. Nemecký colník sa na vás neusmeje tak príjemne ako ten taliansky. Alebo si možno len ráno zabudol dať kávu. Akokoľvek, energia letiska spočíva v neprestajnom kolobehu letov a odletov, transferov a nekonečného čakania.

Ťažký oriešok

Zastrešiť ich musí veľká rota ochotných ľudí. Počiatočný stres z toho, či lietadlo vôbec načas stihneme, či ultra ťažký kufor prejde bez príplatku alebo či lak na vlasy neskončí v koši na bezpečnostnej kontrole, je bohužiaľ daň za cestovanie a jeho miera závisí na každom z nás. Nový svet sa začína za bezpečnostným rámom, kde vás očakáva farebný a voňavý priestor plný vnemov a služieb alebo len studená stolička v plnom „gejte“. Každé letisko má svoje špecifiká a ich diverzita závisí od veľkosti a vyťaženia.

Rýchla doba núti aj na letiskách prispôsobovať priestor potrebám cestovateľov. A tých je veľa a rôzneho druhu. Potreby manažéra meniaceho destinácie párkrát za týždeň sú diametrálne odlišné od rodiny s bábätkom na ceste za babkou na druhom konci sveta. Uspokojiť každého je poriadne ťažký oriešok. Dobrý servis stojí, samozrejme, na maličkostiach, keďže priemerný čas strávený na letisku je pomerne krátky. Ak však máte pred sebou pár hodín čakania, letisko sa vám stane na chvíľku prechodným domovom. Ergonomické sedačky, masážne kreslá, relaxačné zóny s lehátkami či diskrétne improvizované boxy na „home office“. Dávno neplatí, že je stolička ako stolička, o vaše sedacie svaly sa developeri chcú dobre postarať.

Vôňa, káva, priateľstvá

Vôňa a ovzdušie sú taktiež veľmi dôležité. Na mníchovskom letisku to všade krásne vonia levanduľou a všetci sú z toho príjemné omámení a teda aj kľudní a spokojní. V Prahe to aj na letisku vonia pivom, ale najčastejšou vôňou zostáva chvíľu krátiaca káva. Už dávno to nie je len zafarbená voda z automatu, keďže trend baristov sa úspešne rozšíril i na letiská, a mnoho kávičkárenských svetových reťazcov si natešene zaplatilo svoj kútik v neutrálnej zóne. Kaviarne, obchody a reštaurácie vás vytrhnú zo sivého letiskového prostredia a rozptýlia počas rýchlo expirujúcej čakacej doby. V Paríži nájdete cestou do odletového terminálu stanice s počítačmi na poslednú kontrolu emailov pred odletom, playstation na zahriatie i zahratie FIFA zápasu so spolucestovateľom možno i z druhej strany sveta alebo aj klavír, hrou na ktorom talentovaní odvážlivci obšťastňujú okolie. Horšie je ak zúfalý rodič pustí k nástroju znudené dieťa. Tu sa už o obšťastňovaní hovoriť nedá.

Uzatvorenosť a izolovanosť letiska napomáhajú pocitu bezpečia. Aj medziľudská interakcia je tam jednoduchšia, pretože pravdepodobnosť agresie je vydelená počtom zvedavých kamier. Preto sa na letisku často rodia aj priateľstvá a lásky, za jeho dverami máme totiž menej času na rozhovor a viac strachu z ľudí. Užívajte si teda letné preplnené letiská, ich krásu a osobitosť, detaily pripravené na zlepšenie vašej cesty. Aby ste do cieľa prišli nielen unavení, spotení a nervózni, ale aj s úsmevom na tvári. Lebo cesta môže byť osobitým zážitkom už pred dosiahnutím cieľa.