Veľké POROVNANIE CIEN: Žilo sa lepšie za socíku? Na chlieb sa nadrieme viac, ALE...
Aká bola životná úroveň za čias nedávno minulých? Mohli sme si skutočne dovoliť nakúpiť viac?
Niektorí Slováci s obľubou spomínajú na „zlaté časy“, keď si do nákupných košíkov vkladali chleba za 2,80 Kčs, maslo za 5 Kčs alebo čerstvé slepačie vajcia za 13 Kčs.
Ozývajú sa však hlasy pamätníkov, ktorí upozorňujú na to, že kúpiť si televízor či inú techniku z vtedajšieho platu trvalo dlhšie, a že hodnota peňazí bola iná. Kde je teda pravda?
Čas strávený v práci
Odpoveď nájdeme u analytičky Evy Sadovskej, ktorej sa podarilo zozbierať ceny rôznych produktov z roku 1989 a porovnala ich so súčasnými cenami (rok 2021, a to za 1. – 3. kvartál, pozn. red.).
Následne hodnotu premietla do času, za ako dlho by sme si museli tieto produkty odpracovať. Jej analýzu zverejnil na Facebooku poslanec Radovan Kazda.
Výsledok? „V porovnaní so situáciou pred rokom 1989 väčšina potravín aj spotrebných tovarov zlacnela. Presnejšie, stačí na ne odpracovať menej hodín,“ konštatuje analytička.
Mohlo by vás zaujímať
Menej aj viac!
Menej si odpracujeme niektoré spotrebné produkty. „Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko markantné,“ dodala Sadovská.
Chlieb náš každodenný nás však stojí viac. „Na kúpu chleba dnes ale musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi.“
Podľa prieskumu je pre nás cenovo dostupnejšie oblečenie a obuv. „Kým kúpa lodičiek stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň,“ prekvapuje Sadovská.
Dostupnejšia technika
Priepastné rozdiely nastali najmä pri tovare dlhodobej spotreby. „Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. Aj v prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas,“ uvádza ďalej vo svojej analýze.
Takéto porovnanie však nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. „V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. Tiež je dôležité povedať, že ešte presnejším ukazovateľom by bol medián nominálnych miezd na Slovensku, no ten nie je oveľa nižší,“ dodáva na záver Sadovská.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Čo sa deje na Slovensku?
